Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ujať sa ujme ujmú dok.

1. vziať si na starosť, postarať sa: u. sa opustených detí

2. začať (činnosť), pustiť sa do niečoho: u. sa funkcie; mužstvo sa u-lo vedenia; u. sa slova začať hovoriť

3. pustiť korene, prijať sa: priesada sa u-la, krík sa neu-l

4. nájsť ohlas, rozšíriť sa: myšlienka sa u-la, tento módny výstrelok sa ťažko ujme;

nedok. ujímať sa -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ujať sa ujme ujmú ujal dok.

ujať sa ujme sa ujmú sa ujmi sa! ujal sa ujmúc sa ujatý ujatie (sa) dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

chopiť sa 1. vziať do ruky a podržať; využiť vo svoj prospech • chytiť satrocha expr. lapiť sa: chopila sa, chytila sa jeho rúk; lapil sa dreva obidvoma rukami; chopili sa, chytili sa príležitostizmocniť sa: zmocnili sa zbraní; chopili sa, zmocnili sa moci

2. začať nejakú činnosť • chytiť sa pustiť sa dať sa začať: chopil sa roboty, chytil sa, pustil sa, dal sa do roboty; pustil sa, začal čítaťujať sa (moci, vlády, funkcie a pod.): ujali sa, chopili sa vedeniapribrať sa podobrať sa pobrať sa prichytiť sa podujať sa: pribral sa, podobral sa robiť poriadok; podobral sa, podujal sa na ťažkú úlohupriprieť sa (donútiť sa začať niečo robiť): priprel sa do robotyprikročiť pristúpiť (obyč. v úradnom styku): konečne prikročili k vecikniž. jať sa: jal sa hlásať, že…hovor. expr. skočiť (osvojiť si): skočili na náš návrh


chytiť sa 1. rukami sa oprieť o niečo al. vziať do rúk niečo na získanie stability • chopiť sa lapiť sa prichytiť sa zachytiť sa: chytil sa, prichytil sa, zachytil sa lana, lapil sa zábradliaexpr.: chmatnúť sa chvatnúť sa: dieťa sa chmatlo, chvatlo matkypridržať sa: jednou rukou sa pridrží sedla

2. prudko sa rozšíriť (o citoch, stavoch, živloch a pod.): chytila sa jej radosť; oheň sa chytil všetkéhozmocniť sa zachvátiť zasiahnuť: zmocnil sa ich, zachvátil ich strach; ovocie zachvátila, zasiahla pleseňposadnúť (o citoch): chytila sa ho, posadla ho vášeň

3. zapustiť korene • ujať sa prijať sa uchytiť sa: stromčeky sa rýchlo chytili, ujali, prijali, uchytilizakoreniť sa vkoreniť sa: v suchej zemi sa priesady nezakoreniliprichytiť sa: na múre sa prichytila burina

4. začať horieť • zapáliť sa rozhorieť sa: plyn sa chytil, zapálil; drevo sa rozhorelovzbĺknuť zbĺknuť zblčaťkniž.: vzplanúť splanúť (začať horieť plameňom): vatra vzbĺkla, vzplanulakniž.: vznietiť sa vzňať sa: uhoľný prach sa vznietil, vzňalrozplameniť sa (začať horieť vysokým plameňom)

5. p. chopiť sa 1, 2, pustiť sa 1, pobrať sa 2 6. p. zareagovať


prevziať 1. prijať obyč. do ruky od niekoho iného; prijať istú úlohu, funkciu, povinnosť, starosť a pod.; prijať do správy • prebrať: zásielku sme prevzali, prebrali osobne; prevziať, prebrať vedenievziať zobrať: vezmi, zober, prosím, telefonický hovor za mňa; vziať, zobrať službu namiesto koleguzastaráv. prejať: prejať za niekoho dlhujať sa: ujať sa funkcie, zodpovednosti, prevziať funkciu, zodpovednosťpopreberať (postupne): popreberať pracovníkov zo susedného závodu; popreberať dozor nad žiakmi

2. prijať ako svoje vlastné od niekoho iného • osvojiť si (učením, tréningom a pod.): Európa kultúru prevzala, osvojila si od Rimanov; prevziať, osvojiť si cudzie slová, zvyky, teórieprisvojiť si privlastniť si prebrať (vziať do vlastníctva, obyč. neodôvodnene): prisvojiť si, privlastniť si cudzie myšlienky; prebral kamarátovi dievčafraz. prijať za svoje: učiteľove názory prijal za svoje


ujať sa1 1. začať venovať starostlivosť niekomu, kto je na ňu odkázaný al. niečomu, o čo sa nik nestará • vziať si na starosť: rád sa ujme opustených; ujmem sa hospodárenia, vezmem si hospodárenie na starosťzastaráv. zaujať sa: niet nikoho, kto by sa dieťaťa zaujalpostarať sa zaopatriť (venovať starostlivosť niekomu, niečomu vôbec): postaráme sa vám zatiaľ o dcéru, zaopatríme ju; postaraj sa, prosím, o tú vec

2. dať sa do uskutočňovania činnosti zameranej na ovládnutie, vedenie a pod. • chopiť sa: ujať sa, chopiť sa moci, vlády, funkciechytiť sa: veci sa chytili odborníciprichytiť sa: prichytila sa variť obed

3. p. zastať sa


ujať sa2 1. zapustiť, pustiť korene (o rastlinách) • prijať sa zakoreniť sa vkoreniť sa: stromčeky sa po presadení ujali, prijali; priesady sa rýchlo zakorenili, vkoreniliuchytiť sa prichytiť sa: na skalách sa neuchytilo ani semienko trávy; v puklinách sa uchytil plesnivec

2. široko sa uplatniť, nájsť ohlas: dobrá myšlienka sa ujalavžiť sa udomácniť sa: novoty sa u nás ťažko vžijú, udomácniazabehať sa zaužívať sa (stať sa bežným, zaužívaným): nový spôsob sa rýchlo zabehal; názov sa ľahko zaužívalrozšíriť sa (stať sa rozšíreným): móda nosiť klobúky sa u dievčat rozšírilazakoreniť safraz.: zapustiť korene vojsť do života: nové zvyky u nás zapustili korene, zakorenili sa, vošli do životaexpr. zahniezdiť sa (nájsť podmienky na prijatie; obyč. o niečom nežiaducom): zlo sa rýchlo zakorenilo


vziať 1. chytiť rukami, nástrojom (a istý čas držať) • zobrať: vziať, zobrať koláč z misyuchopiťkniž. pojať: uchopil dievča pod pazuchu, pojal dieťa za rukuvyňať vybrať (vziať a dať von): vyňať kľúč z vrecka, vybrať muchu z polievkypobrať (postupne vziať viac vecí, osôb al. vziať všetko): pobrať knihy z poličky

2. dať odniekiaľ preč (op. dať); zbaviť vlastníctva • zobrať: vziať, zobrať niekomu jedlo spred ústodňať odobrať: odňali, odobrali mu majetokzbaviť: zbaviť súpera loptykniž. vyrvať (násilne vziať) • expr.: zhrabať zhrabnúť (obyč. neoprávnene vziať): zhrabal, zhrabol za to veľa peňazískonfiškovať zhabať (úradne vziať) • zoštátniť znárodniť (vziať do vlastníctva štátu; expr. vziať vôbec) • hovor. expr. vyfúknuť (bezprostredne vziať): vyfúknuť miesto niekomu

3. nadobudnúť ako vlastníctvo, ako odmenu a pod. • zobrať: za robotu vzal, zobral tisíckudostať získať: dostať, získať finančnú odmenuprijať: prijať dar od niekohoprevziať: prevzala balík od poštárapredchytiť (vziať skôr ako iný) • prebrať odviesť odvábiť odlákať (vábením vziať pre seba): prebral, odlákal kamarátovi dievčavybrať: vybrať si dovolenku

4. dovoliť vstúpiť niekomu do istého kolektívu, k sebe a pod. • zobrať: vziať, zobrať dieťa do rodiny, študenta na vysokú školukniž. pojať: pojali ma do mesta so seboupribrať: pribrať niekoho do partieprijať adoptovať osvojiť prisvojiť si (vziať za vlastné) • odviesť (za vojaka)

5. prudkým pohybom chytiť a odniesť so sebou • zobrať strhnúť: voda vzala, zobrala, strhla mostschytiťexpr.: skmasnúť zdrapiť drapnúť zdrapnúť: skmasnúť, (z)drapnúť dievku za vlasyexpr. popadnúť: popadla vedro a bežala prečvytrhnúť vymyknúť vychmatnúť vyšklbnúť vychytiťexpr.: vydrapnúť vydrapiť vykmasnúť vydrmnúť (prudko vziať): zlodej vytrhol, vychmatol peňaženku a ušielposchytať poschytávať (úchytkom, náhlivo): poschytáva zo stola všetky spisypostŕhať postrhávať postrhúvať (postupne, po častiach): postŕhal obrazy zo stien

6. prijať ako istú úlohu, povinnosť, starosť a pod. • zobrať: zodpovednosť vzal, zobral na sebapodujať sa: na službu sa podujal sámujať sa: ujať sa funkcie predseduprevziať prebrať: prevzala, prebrala službu za kolegyňu

7. posúdiť istým spôsobom, utvoriť si predstavu o niekom, niečom • zobrať: výstrahu sme vzali, zobrali vážnevyložiť si vysvetliť si: námietky si vyložili, vysvetlili nesprávnepochopiť porozumieť: slová pochopil doslova

8. p. premôcť 3


vžiť sa 1. nadobudnúť vlastnosti, ktoré sú v súlade s danými okolnosťami • vpraviť sa vpratať sa: rýchlo sa vžiť, vpraviť do zmenenej situácieprivyknúť zvyknúť si navyknúť si: pomaly si privykol, pomaly si zvykol, navykol na nové poriadkyprispôsobiť sa uspôsobiť sa: prispôsobiť sa, uspôsobiť sa novému prostrediu

p. aj prispôsobiť sa

2. rozumovo al. citovo dokonale pochopiť • vpraviť sa vmyslieť sa vcítiť sa: vžiť sa, vmyslieť sa do problémov iného; vžiť sa, vcítiť sa do ženinej bolesti; vpraviť sa do hryvniknúť preniknúť: nemohol vniknúť, preniknúť do ich rodinných starostí

3. stať sa bežným, široko sa uplatniť • ujať sa zaužívať sa: nové poriadky sa u nás rýchlo vžili, ujali, zaužívaliudomácniť sa: cudzie zvyky sa v rodine neudomácnilizabehať safraz. vojsť do života: nová metóda sa na pracovisku zabehala, vošla do životazakoreniť safraz. zapustiť koreneexpr. zahniezdiť sa (nájsť podmienky na prijatie; obyč. o niečom nežiaducom): v spoločnosti sa zakorenilo, zahniezdilo podplácanie


zastať sa postaviť sa na obranu niekoho, niečoho • zastať: ochotne (sa) zastane slabšíchpodporiťhovor. podržať (poskytnúť morálnu oporu): podporiť, podržať niekoho v ťažkej situáciiujať sa: na prekvapenie všetkých nik sa ma neujalfraz. chytiť niekomu stranu/stránku

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ujať sa1, ujme, ujmú, rozk. -i dok.

1. (koho, čoho) postarať sa o niekoho, o niečo, vziať si niekoho, niečo na starosť: Chlápätka ujala sa sestra mlynára. (Ondr.) Nemal detí, tak sa ujal malého Martina. (Kuk.) Bolo mu jasné, že sa treba ujať rozvráteného gazdovstva. (Jil.)

2. (koho) zastať sa, postaviť sa za niekoho: Na všeobecné prekvapenie drozda sa ujal slávik. (Karv.)

3. (čoho) dať sa do niečoho, začať niečo robiť: chuť ujať sa už konečne práce na diele (Hor.); u. sa moci, vlády začať vládnuť; u. sa veci začať sa vecou zaoberať; u. sa vedenia začať viesť; u. sa funkcie začať vykonávať funkciu; Mal sa ujať úlohy veliteľa stráže (Tomašč.) prevziať funkciu veliteľa.

u. sa slova začať hovoriť;

nedok. ujímať sa1, -a, -ajú

ujať sa2, ujme, ujmú, ujatý dok.

1. pustiť korene, prijať sa (o rastlinách): strom, kvet sa ujal; priesada sa ujala; semeno sa ujalo; Obe štepnice sa krásne ujali. (Žáry)

2. nájsť ohlas, rozšíriť sa, uplatniť sa: zvyk, náhľad sa ujal; Kožuchy už nenosia, a miesto nich ujali sa belasé kabátiky. (Al.); pren. Jeho optimizmus sa však nemal kedy ujať. (Urb.);

nedok. ujímať sa2, -a, -ajú


ujať, ujme, ujmú, ujatý dok. zastar. (čo, čoho, z čoho, na čom) vziať, zobrať, ubrať: Robil divadelnú toaletu, a tá nám ujala skoro pol prvého dejstva. (Kuk.) Slúži verne, ale chcela by ujať trochu komanda. (Kuk.) Z môjho presvedčenia ničoho neujme. (Šolt.) Neujals’ na pláci. (Hviezd.);

nedok. ujímať, -a, -ajú

ujať dk
1. koho (za čo) uchopiť, chytiť niekoho (za niečo): Ga, Hospodin twug a Buh twug, vgal sem tě za twu prawicy a prawjmt, nebog se (CO 17. st); Gežiss vssel a ugal gi za ruku (Le 1730); pán, ugaw za ruku ženu swú, do tagného pokoyka uwédl (PeP 1769)
L. u. darmi koho podplatiť niekoho: trech k tomu dworskích ľudi ugali darámi, abí swedčili, že o tom mluwícího Sulimana slissati (DS 1795);
x. pren nenadaly a welky strach čloweka ugal (PeP 1769) prestrašil sa
2. čo (o veci) vziať (násilím), odňať niečo: nyže toho pod wrchom Gasspar swjm vgaly kopanyczu Kozlowjczkemu Jakubowj, vgaly moczu a sylu tyž gisti Wadyczowczy (TRENČÍN 1585); giž sem tak byla prykazala boženikowy, aby ten geho dom byl vgal na mu stranu anebo nekteremu ginssimu k užywany dal (ŠÁŠOV 1608); cžtyr komysarow cysarskych, ktery ssly kostoly nawracowaty, co w tieto wogny byly uyate (ZVOLEN 1645); toto poselstwi prestrassylo zemana, wssecku wulu a radost mu vgalo (RW 1702); Andronicus potem z wogskem Emmanuela Armeniu ugal (PP 1734); prisaham, wrchnosty ku wssem tak oznamowat, gako my bude w sameg prawde naručenuo, ku kteremu nič nepridam a z naručeneho nič neugmem (ZVOLEN 1737); spočjtowat bude kňez penjze y s ceni sa úgme (KB 1757); statki, ďítki, zdrawj ďábel Góbu ugal (BE 1794)
F. u. cti, u. menu znevážiť: gjnače by nebylo dowolené, aby geden člowek od druhého negaké ctj proukázanj prigal, ponewač by se skrze to ctj božj ugalo (SlK 1766-80); premahatel se domniwa, že welikemu geho gmenu mnoho ugato bude, gestlj nasilj, kriwdi, zderstwj, tirranstwj prowozowat zanedba (PT 1796); u. sa dk
1. (o rastlinách) pustiť korene, prijať sa: když by ratolesty wsadyl do zeme, tehdy ugmu se anebo prigmu se a rostu (HL 17. st); gine semeno padlo mezi trnj, ktere tež ugalo se, wzesslo (SS 1750)
2. začať činnosť, pustiť sa do niečoho: gestly bj nektery z bratrůw zgednal nekde robotu a ugal by se w ny, druhi by pak robotu hanyl, takowemu ma cechmistr ryad daty zebraty (CA 1663)
3. koho, o čo vziať si na starosť, postarať sa o niekoho, niečo: abychom se vgali obcowaňý ctnostného (CC 1655); Lazar predtim od wssech byl opussten, žaden nebyl, kdo by se ugal o žywot geho (CO 17. st); partes alicujus agere: prjtele se ugati, stranu ňekoho držeti, zastati (WU 1750); beda, prawym by nam byla, gestly by sme tam (:w nebesách:) žadneho nemely, ktery by sa nas ugal a nas ohranowal (SJ 18. st); u. si dk odriecť, odoprieť si: nikdy nebudess obédwati neb wečerati, leč bys gisté premáhánj na sobe učinil a od gjdel, které tobě neywjc chutňagu geden neb druhý kusek sy neutrhl a neugal (MPS 1777)

ugať_1 ugať ugať_2 ugať ugať_3 ugať

Zvukové nahrávky niektorých slov

ujmú svojich nových povinností assumer leurs nouvelles responsabilités

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu