regula -y -gúl ž. zastaráv. al. hovor. pravidlo, predpis: mravná, vojenská r.; dodržiavať r-y
regula -ly L -le pl. N -ly G regúl ž.
regula -y ž. ‹l› zastaráv. pravidlo, predpis, zásada, smernica
pravidlo 1. všeobecne uznávaný, ustálený spôsob konania • predpis: dopravné, colné pravidlá, predpisy • zásada • princíp: zásady, princípy správnej výživy • zastaráv. al. hovor. regula: vojenská regula • kánon (súbor všeobecne platných zásad): básnický kánon • norma (záväzné pravidlo ustálené predpismi, zvykom a pod.): mravná norma • odb. normatív: normatív zásob
2. p. zvyk
regula p. pravidlo 1
regula, -y, -gúl (nár. i reguľa, -le, lí) ž. trochu zastar. pravidlo; predpis: prísna r. (Ráz.); vojenská r. (Gráf); cechová r. (Zúb.); rytierska r. (Fel.); Skryla som svoj protest proti prísnej regule (kláštorných) sestier. (Zel.);
pren. hovor. disciplína, poriadok: Otec dal synátora na medicínu, aby vopred privykal reguli. (Kuk.)
● byť pod r-ou byť prísne vychovávaný: Má už byť pod učiteľovou regulou, ale škola mu veľmi nevonia. (Švant.); vziať si niekoho pod r-u prísne vychovávať, prísne zaobchádzať s niekým: Ak si ju (dievčinu) vezme pod regulu, hory môže prenášať. (Skal.)
regula ž. (reguľa) 1. csl, miest. zried. záväzné ustanovenie upravujúce pomery a konanie ľudí vnútri nejakého spoločenstva, zákon; súhrn takýchto ustanovení: Nerop to, bo sä spreneveríž valaskej reguli! (Hubová RUŽ); Bosí mňísi majú prísnu regulu (Návojovce TOP); Raz vidana taka reguľa, treba ju usluchnuc (Gregorovce SAB) 2. záväzné ustálené pravidlá; (prísny) poriadok, disciplína: Pri vojsku je reguľa (Ležiachov MAR); Na salaši vládňe prísna reguľa: vopred bača, potom valach a adž napokon hoňelňík (Králiky BB); To je mrcha učiťel, ke_ci nevie udržať regulu vo škole (Martin n. Žit. ZM); O_ďiťactva mau̯ prísnu reguľu (Kalinovo LUČ); Na jakéj tá bola reguli a ešše stačila narobit spústu sprostossí (Bošáca TRČ); F ton dome boli veru prísné regule (Bzince p. Jav. NMV); Ten má doma regulu, aňi pípnúd nesmí (Jablonové MAL) L. jag regula káže (Val. Belá PDZ) - v súlade s pravidlami F. drží hu pod reguľou (Necpaly MAR), v reguli to trímali (Kameňany REV), držáli ho na reguli (Šípkové PIE), trimala ho u reguľe (Brezina TRB) - o vyžadovaní disciplíny; ja̋ te nauším na regulu! (Šivetice REV) - prinútim ťa poslúchať
regula ž lat 1. predpis, pravidlo; prikázanie: (Boh) zrijdil a vstanowil gim (ľuďom) leges anebo zakon, dal gjm sprawu a prykazanj anebo regulu, to gest ssnuru, wedle ktereg by se sprawowati a žiwj bity gmeli (BAg 1585); my lide krestianssty wedle regule a prawydla slowa božiho werimme a wiznawame Pana Krista biti nassim Panem (TC 1631); magu od poctyweho cechu deputowany byty dwa magstry a w tydny dwakrat prezriet, zdaliss authentycky a podlewa regul se roby (TRENČÍN 1663); za neglepssu w žiwobiti meg rozum regulu (GV 1755); slowenská dobromluwnost, syntaxis, obsahuge regule slowensky dobr0e mluwiti a pjsati (DM 1780); abys od prwneg a praweg regule, to gest od wule boskeg neodstupil, uč se od hrychu warowati (CDu 18. st) L. mat r. (o/v troch položeniach), r. zlatá trojčlenka: regula de tri, tato regula nazýwa se regula trech, neb o trech položenj gedná, pro gegi pak wyborny vžitek regula zlatá gmenowaná bywá (LU 1775); regula, wedla kterég sa ku 3 známym počtám, které sa w položenj, aneb udy menugu, 4-te geometricky podobná počet wyhledá, menuge sa régula do try, aneb regula w trech (PrP 1780) 2. rehoľa, rád: mnohokrat slissal sem carmelitanskeg regule mnjchu mluwjcich (WO 1670); regula bratruw menssych swatého otca Francisska, na rozumitedlny wedle wlasti nasseg gazyk obracena (RB 1713); (mnísi) sporádane w mrawech a w zwiklostech docela gednostegne žili a bremenu swaté regule se podmanowali (VP 1764); -ný príd k 2: (v nadpise) wýtah regulnjch prikázanj (PrV 1767); tato regula (bratruw menssých) obsahuge dwacet pět pod smrtedlným hrjchem zawazugjcých prikázánj, které wssem knjžka regulnj predstawuge (MPS 1777); -ka ž dem k 1: nektere obzwlassne regulky vkazugjce grund wseligakowych kowuch skrze ohen prubowanj (OCh 17. st)