stojak, -a m.
1. kraj. podstavec, stojan: Sľúbil im ukázať, aký stojak na brus treba. (Kuk.)
2. kraj. nízka, krátka lavička s väčším otvorom v strede, do ktorého sa stavia al. dáva malé dieťa, aby sa naučilo stáť: Chlapec mal iba trištvrte roka, ešte sa len učil v stojaku stáť. (Kuk.)
3. poľov. (obyč. v mn. č.) nohy niektorých druhov vtákov;
stojačik, -a/-čka m.
1. zdrob. expr. malý stojak;
2. krajč. slang. vysoký úzky stojatý golierik na dámskom odeve
stojak m úľ stojaci vo zvislej polohe: gednostegný aulowé w nassém okolj wssickni gsau stogáky, to gest, které prjgmo wzhuru hláwikem stogegj, ale držegj také ginde y ležáky, které na spodnj desce gako negakowa klada ležegj (GO 1792)