lajka -ky lajok ž.
lajka -ky lajok ž. ⟨rus.⟩ 1. ▶ severské plemeno odolných poľovných psov; ruský durič: zatúlaná l. □ kynol. západosibírska, východosibírska lajka 2. Lajka ▶ pes (sučka), prvá živá bytosť vynesená na obežnú dráhu Zeme r. 1957 v sovietskom Sputniku 2
lajka -y ž. ‹r› kynol. pes z veľkej skupiny severských plemien rozličného pôvodu a pracovného využitia; pes z tejto skupiny vybratý na pokusný let v druhej sovietskej družici (1957)
lajka1, -y, -jok ž. čierna ovca
lajka2, -y, -jok ž. (rus.) druh severského ruského a škandinávskeho psa
lajka ž. strsl, zspiš čierna ovca: Vipus_tie lajki na pašu! (Dol. Lehota DK); Brat chovau̯ samie lajke (Králiky BB); Lajka sä už okoťila a má blízňätá (Kokava n. Rim. RS); Čarnie ofci volame lajki (Žakarovce GEL)