vypomôcť -môže -môžu -mohol dok. poskytnúť výpomoc, pomôcť: v. brigádami, finančne (si) v.; v. si klamstvom, gestami;
nedok. vypomáhať -a
vypomôcť -môže -môžu vypomôž! -mohol -mohla -môžuc -moženie dok.
vypomôcť si -môže si -môžu si vypomôž si! -mohol si -mohla si -môžuc si -moženie si dok.
pomôcť 1. prispieť pomocou • poskytnúť pomoc: pomôcť, poskytnúť pomoc zranenému; pomôcť, poskytnúť pomoc finančne, radou, hmotne • napomôcť (niekoho, niečo; obyč. trocha pomôcť): napomohli rodinu, keď bola v núdzi; napomôcť spravodlivú vec • zastaráv. spomôcť: spomohli si sami • vypomôcť (obyč. hmotne al. príležitostnou pomocou): pri stavbe mu vypomohol brat • dopomôcť (prispieť istým dielom k získaniu niečoho): dopomôcť k bohatstvu, k funkcii • fraz.: postaviť na nohy • podať pomocnú ruku: mladú rodinu postavilo na nohy dedičstvo; v núdzi treba podať pomocnú ruku • podporiť (poskytnúť obyč. finančnú pomoc): podporil chlapca na štúdiách • hovor. podržať (stať sa oporou niekomu): v nešťastí ho podržali priatelia • expr. spasiť: tých pár korún nás nespasí • hovor. byť nápomocný: otcovi sú v podnikaní nápomocní synovia • subšt. helfnúť: ak chceš, helfnem ti • hovor.: zratovať • zaratovať: Kto nás z(a)ratuje v núdzi? • umožniť (dať možnosť na niečo): otcove peniaze mu umožnili doštudovať • asistovať (nedok.; pomáhať ako pomocník): asistovať pri operácii, pri kúpe niečoho • pren. miništrovať (nedok.; obyč. horlivo pomáhať)
2. spôsobiť zlepšenie (op. poškodiť) • prospieť: kúpele jej pomohli, prospeli • zapôsobiť • zaúčinkovať (kladným spôsobom): liečenie napokon zapôsobilo, zaúčinkovalo • osožiť (nedok.) • byť na osoh/na úžitok: vymýšľa, čo by bolo dieťaťu na osoh, na úžitok • fraz. ísť/byť k duhu: možno to chorému pôjde k duhu
3. p. pripraviť 3, zbaviť1
vypomôcť p. pomôcť 1
vypomôcť, -môže, -môžu, -mohol, rozk. -môž dok.
1. (komu) poskytnúť (občasnú) pomoc, pomôcť: Tohto roku jej Šimon s koníkom vypomohol. (Jil.)
2. (komu čím) poskytnúť hmotnú podporu, napomôcť niekoho, pomôcť: Ja vám môžem vypomôcť, koľko vám treba? (Kuk.) Vypomohol mu darmi, pôžičkami. (Jégé)
3. zastar. (koho z čoho) dostať z niečoho, obyč. zo zlej situácie: Kováč prisľúbil paničke, čo žiadala, len čo ho z biedy vypomôže. (Dobš.);
nedok. k 1, 2 vypomáhať, -a, -ajú
|| vypomôcť si
1. (čím) použiť niečo ako výpomocný prostriedok, obyč. v ťažkej, nepríjemnej situácii: Chcel by si vypomôcť jej dedičstvom. (Šolt.) Kašľom si človek neraz vypomôže v trápnej chvíli. (Švant.)
2. pomôcť si navzájom, poskytnúť si vzájomne pomoc;
nedok. vypomáhať si
vypomôcť dk koho, čo dostať z niečoho, vyslobodiť, vymôcť niekoho al. niečo z niečoho al. od niekoho: (Krystus) mne od smrti pekla a od wecžneho zatraceny wikúpil, wipomohol a s toho zleho wislobodil (BAg 1585); (syn) w muczyerny sedel, slubowal y rodiczom, zeby ho wypomohly, ze to wyce neuciny, ale gak ho wypomohly, hnedky se oddal mezy kurucou (B. ŠTIAVNICA 17. st); (svedkyňa) gine newodluge, len že seno wozilj, prewrhlo se y gu malo zadlawitj, ledwj gu wipomohlj (PUKANEC 1739); my tge pýsma nebudeme muocý samj ot sebe ot nych wypomuocy (PUKANEC 18. st) L. pomerkowal pán Lancystus, že se statek wypomohol, když se nemoc zastawila (ŠkD 1775) uzdravil sa