obligátor -ra L -re pl. N -ry m. zastar.
obligátor, 6. p. -e, mn. č. -y m. zastar. dĺžobný úpis: Podpísali Singerovi obligátor na sto šesťdesiat zlatých. (Taj.)
obligátor m. práv. písomná záruka o prevzatí niečoho, dlžobný úpis: Ja ťi muožem požičať peňiaze le_na obligátor (Hliník n. Hron. NB); Narano puojďeme do šporkasi obľigátor vipísať (Dol. Lehota DK); Na chrpťe mu napísau̯ obľigátor (Stožok ZVO); Dám mu tento obľigátor (Prievidza); Naši starí písavaľi brkom, kec si požičiavaľi peňiaze a vistavovaľi obľigátori, aľebo potpisovaľi veksľe (Brvnište PB)
abligátor p. obligátor
obligátor [-gá-, -ká-] m lat práv 1. zabezpečovanie sa pre prípad neplnenia dohodnutého, podmienka, záväzok: pren wssecko a gakekolwek protiwenstwa sweta tohoto oprawdiwe gsu znameni a gako negaki zawazek aneb obligator wecneho spaseni (MS 1758); ukazuge swati muž ten podpjs aneb obligator sobe dani (VP 1764) 2. písomná záruka o prevzatí (plnenia) niečoho, dlžobný úpis: napomenuly sme pana Istvana Zemberyho, aby statek aneb penyze vedle obligatora povratyl (NECPALY 1602 E); kde čo som pozakladal, kterj a gakowj kus zeme neb lukj, powinnj budu oblygatory preukazat (N. MESTO n. V. 1647); za dluh geho pri meste, yak obligator mesky pod peczetu mesku ukazuge, ktery z osohu meskiho zaplatil gemu (S. ĽUPČA 1668) kt. vydalo mesto; strany wssech oblykatoruw po tomto termjnu wydanych (NJ 1785-88) L. csi ge to falossni obligator či sprawodliwi (KRUPINA 1734) nepravý, neoverený vierohodným miestom; pre lepssy istotu dala sem ze seba tento obligator založny (NOVÁKY 1751) o zálohovaní nej. veci; capitaluw na obligatorech interesnych se nachodi pry meste priwickom de anno 1765 12a juny fl 250 (PRIEVIDZA 1787) vydaných na podchytenie výšky úrokov; nebo wedle pobehu prawotneho dluch se wihledawa aneb wedle obligatora pismoveho (PUKANEC 18. st) písomného dokladu o dlhu; originálny, originálsky o. prvopis: dokud bi se gemu anebo geho potomkum wedle originalneho obligatora nepoložili takowe penize (TRENČÍN 1646); polovicz (majetku), na kteru originálsky obligator gest u mna (PRÍBOVCE 1739-40); -ný príd: L. znamo činim mim obligatornim listem (TRENČÍN 1681 práv) potvrdenkou; -ík, -ček dem k 2: pre lepsj gistotu sem widal tento obligatorik (TURIEC 1783); chcel oddat na dwa kusy zemj obligatorčeky (KOŠŤANY n. T. 1785)