nábojček -ka pl. N -ky m. zdrob.
náboj -ja pl. N -je m. 1. (i do čoho) ▶ zahrotený kovový kužeľovitý predmet, nábojnica s projektilom (guľkou al. brokmi), po stlačení spúšte prudko vymrštený z hlavne zbrane: delostrelecký n.; malokalibrový n.; lovecké brokové, guľové náboje; náboje do brokovnice, pušky, samopalu, guľometu; zasunúť, vložiť n. do nábojovej komory; vystrieľať všetky náboje ↗ i fraz.; na aute zostali dierky po vystrelených nábojoch; Zásahy nábojmi s kalibrom tridsaťosem odhodili muža najmenej o dva metre. [M. Hvorecký] □ slepý náboj bez strely (projektilu) na cvičnú al. športovú streľbu; ostrý náboj so strelou (projektilom) s ničivým trhavým al. trieštivým účinkom na zasiahnutý cieľ 2. obyč. pl. náboje ▶ kovová náplň do kancelárskej zošívačky na jednoduché spojenie viacerých hárkov papiera tlakom na páku zošívačky: doplniť, vložiť náboje do zošívačky; objednať náboje vhodnej veľkosti 3. tech. ▶ stredná časť ozubeného al. iného kolesa, ktorou sa koleso nasadzuje na hriadeľ al. na nápravu: n. kolesa bicykla; skontrolovať, naolejovať n.; n. vrtule stredná časť lodnej vrtule, z ktorej vychádzajú listy 4. fyz. ▶ základná vlastnosť fyzikálnych objektov určujúca schopnosť ich interakcií: kladný, záporný elektrický n.; náboje rovnakej, rozličnej polarity; intenzita elektrického poľa náboja; vznik elektrického náboja trením; prenášanie náboja z predmetu na predmet 5. iba sg. trochu kniž. ▶ výrazná vlastnosť prejavu, konania, správania, jeho celkové ladenie, ráz, charakter: humoristický n. predstavenia; poviedka s veľkým dramatickým nábojom; zápas mal správny n. bol dobrý, zaujímavý; Tieto spomienky [na detstvo] majú silný citový náboj. [P. Jaroš]; mierne čierna komédia s ľahkým erotickým nábojom o nevyspytateľnosti vzťahov medzi mužmi a ženami [Film 2011] ◘ fraz. vystrieľať všetky náboje vyčerpať všetky možnosti a tak sa dostať do nevýhody ▷ nábojček -ka pl. N -ky m. zdrob. i expr.: Jano zalomil flintu, zatisol olovený nábojček do hlavne. [J. Fekete]