kolmý príd.
1. zvierajúci (s priamkou, s rovinou) pravý uhol: k. priemet, dve priamky k-é na seba
2. zvislý: k-é vrásky;
kolmo prísl.: k. dopadať, k. nahor;
kolmosť -i ž.
kolmý -má -mé 2. st. -mejší príd.
kolmý -má -mé príd. 1. i mat. ▶ ktorý zviera (s priamkou, s rovinou) pravý uhol: dve navzájom kolmé osi, roviny; priamka x je kolmá na priamku y; k. priemet; k. hranol hranol, ktorého bočné hrany sú kolmé na podstavu; kolmá vzdialenosť najkratšia, po kolmici □ tech. kolmý rez ktorého os je kolmá na povrch rezaného materiálu; žel. kolmé priecestie priecestie, ktorého os cesty smeruje kolmo na os koľaje; šport. kolmý skok prekážka v dostihoch v podobe zásteny al. živého plota určitej výšky, bez priekopy; kolmá prihrávka priama, rovná 2. 2. st. -mejší ▶ ktorý smeruje zvislo hore al. dolu, zvislý: kolmé skalné steny strmé; vyšplhať sa po kolmom zráze príkrom, strmom; lietadlo s kolmým štartom; medzi obočiami má dve kolmé vrásky; nastaviť si kolmejšiu polohu operadla
kolmý p. zvislý, priečny 2
priečny 1. ktorý kladie odpor, vzdoruje, nesúhlasí; ktorý takýmto spôsobom vyvoláva hádky, škriepky; svedčiaci o tom • vzdorovitý • vzdorný: priečne, vzdorovité, vzdorné dieťa; priečne, vzdorovité, vzdorné slovo • spurný: spurné zviera, spurný duch • škriepny • zried. škrieplivý • škriepivý: priečna, škriepna povaha • zastar. priekorný: priekorná žena
2. idúci, ležiaci naprieč, krížom • krížny: priečne, krížne hrady; priečna, krížna stena • kolmý (o reze vedenom kolmo) • šikmý • uhlopriečny • diagonálny (idúci šikmo naprieč, po uhlopriečke)
zvislý smerujúci kolmo na vodorovnú rovinu • kolmý • vertikálny: zvislá, kolmá priamka; zvislý, vertikálny pohyb • stojatý (postavený v zvislej polohe): stojaté písmo
kolmý príd. geom. zvierajúci s nejakou rovinou al. priamkou pravý uhol: dve priamky na seba k-é; k. smer, k-á os, k. dopad svetelných lúčov; neodb. k-é vrásky zvislé (medzi obočiami); k-é bralo, k-á skalná stena prudko sa zvažujúca, strmá; šport. k-á prihrávka (vo futbale al. v hokeji);
kolmo prísl.: k. dopadať;
kolmosť, -ti ž.