hába ž.
1. strsl, zsl odev, šaty: Ve tod nemá ani pora̋dnú hábu (Kameňany REV); Vojaci bi boľi šetko zobraľi, či bolo jedlo, či bola hába, tí Ňenci esesmaňi (Vígľaš ZVO)
L. hábe pod ďelací ďeň (Turíčky LUČ), hábi do roboti (Kraľovany DK) - pracovné šaty; sva̋točnie hábi (Párnica DK), kosťévne hábe (Turíčky LUČ), kostolovej hábe (Čelovce MK) - šaty na sviatočný deň; pokútne hábi (Zuberec TRS) - šaty nosené po smrti člena rodiny; hábi na úmor (Bziny DK) - šaty pre zomrelého
2. or kus, zvyšok nejakej látky, tkaniny používaný obyč. na utieranie, čistenie ap.; handra: Dám vám na nohi (na utretie nôh al. topánok) čistú hábu (Dol. Lehota DK)
3. strsl expr. človek zlých vlastností; naničhodník, ničomník: Je to za hába, ten tuoj sin! (Bodorová MAR); Váš Tono, to je hába! (St. Hory BB); To ťi je dobrá hába a dobrí fták (Hliník n. Hron. NB); To je hába! (Rim. Píla RS); Tá tvojá žena, to či je pora̋dná hába! (Kameňany REV)
F. hába človeku česťi dodáva (Krivá DK) - človeka posudzujú podľa oblečenia; hábka ž. zdrob. expr. k 2, 3: Poťau̯ som sa v Grépoch, aľe som si čistou hápkou obvézau̯ (Dol. Lehota DK); Ti si pora̋dná hábka! (Kameňany REV); hábisko s. zvel. expr. k 1: Zhodz už ze seba to hnusné hábisko! (Bošáca TRČ)
haba1 neskl. i ž. det. chlieb: Buďeš haba? (Donovaly BB); Papaj aj habu! (Stráže n. Myj. SEN); haba (Hor. Lehota DK, Lukáčovce HLO, Siladice HLO, Župčany PRE)
haba2 ž. už útvar vznikajúci pohybom vodnej hladiny, vlna: Po moriu śe robiľi veľiki habi a ze šifu ľem tak podmetovalo (Hažín MCH)
haba1 neskl. i ž. det. chlieb: Buďeš haba? (Donovaly BB); Papaj aj habu! (Stráže n. Myj. SEN); haba (Hor. Lehota DK, Lukáčovce HLO, Siladice HLO, Župčany PRE)
haba2 ž. už útvar vznikajúci pohybom vodnej hladiny, vlna: Po moriu śe robiľi veľiki habi a ze šifu ľem tak podmetovalo (Hažín MCH)
hábisko p. hába
hábka p. hába