dostatočný
I. príd. dostačujúci, postačujúci, vyhovujúci: d. počet, d. dôvod;
dostatočne prísl.: d. presvedčivý;
dostatočnosť -i ž.
II. dostatočný m., dostatočná ž. 4. stupeň prospechu v škol. klasifikácii, štvorka
dostatočný -ná -né príd.
dostatočný1 -ná -né príd. ▶ vyhovujúci z hľadiska požiadaviek, kvality, kvantity a pod.; syn. dostačujúci, postačujúci: d. dôkaz, dôvod; dostatočná podpora, ponuka, záruka; dostatočné množstvo; dostatočné zásoby, vedomosti; v dostatočnom predstihu; v dostatočnej miere, vzdialenosti; dať deťom dostatočnú výživu; venovať niečomu dostatočnú pozornosť; získať d. počet hlasov; príprava nebola dostatočná
dostatočný2 neskl. m., dostatočná -nej pl. N -né ž. ▶ štvrtý stupeň prospechu v školskej klasifikácii, štvorka: výsledok hodnotenia: dostatočný; mať na vysvedčení dve dostatočné
dostatočný ktorý stačí, ktorý vyhovuje z hľadiska požiadaviek, kvality, kvantity a pod. (op. nedostatočný) • dostačujúci: dostatočná, dostačujúca príprava na skúšku; dostatočný, dostačujúci dôkaz viny • postačujúci: postačujúce argumenty, zásoby • vyhovujúci • uspokojivý • uspokojujúci: vyhovujúca, uspokojivá, uspokojujúca odpoveď
obstojný dosť dobrý, súci, vhodný a pod. • uspokojujúci • uspokojivý • vyhovujúci: obstojná, uspokojivá úroveň osláv; dosiahnuť obstojné, uspokojujúce, vyhovujúce výsledky • znesiteľný • prijateľný • únosný • hovor. zbavný: obstojné, znesiteľné životné podmienky; prijateľný návrh; únosný, zbavný projekt • slušný: obstojný, slušný výkon • postačujúci • dostatočný • dostačujúci (ktorý vyhovuje vzhľadom na požiadavky): mať postačujúce, dostatočné, dostačujúce vedomosti
uspokojivý s ktorým sa možno uspokojiť, prinášajúci uspokojenie (op. neuspokojivý) • uspokojujúci: dosiahnuť uspokojivé, uspokojujúce výsledky v štúdiu, v športe • dostačujúci • dostatočný • postačujúci • vyhovujúci (ktorý z istého hľadiska postačuje, vyhovuje): dal dostačujúce, dostatočné, postačujúce vysvetlenie; nájsť vyhovujúce riešenie sporu • obstojný • slušný (ktorý uspokojuje svojou kvalitou al. kvantitou): obstojná, slušná úroda; obstojný, slušný plat
vyhovujúci ktorý spĺňa isté požiadavky (op. nevyhovujúci) • zodpovedajúci • vhodný • príhodný: preukázať vyhovujúce, zodpovedajúce vedomosti; dostať vyhovujúce, vhodné miesto; nastala príhodná chvíľa • primeraný: primeraná cena • dobrý (op. zlý): podať dobrý výkon • dostatočný • dostačujúci • postačujúci: to je dostatočný, dostačujúci, postačujúci dôvod na trest • uspokojivý • uspokojujúci: uspokojivé, uspokojujúce riešenie • náležitý: náležitý postup • prijateľný: podmienky súťaže sú prijateľné • priaznivý: veje priaznivý vietor • slušný (vyhovujúci kvalitou): slušná strava • súci: drevo súce na spracovanie • únosný: hospodársky únosný projekt • kladný • pozitívny (predstavujúci to, čo je vhodné; op. záporný, negatívny): dosiahnuť kladné, pozitívne výsledky • odb. neškodný: zdravotne neškodná voda • kniž. spôsobilý (ktorý má potrebné predpoklady): zdravotne spôsobilý človek • kniž. suficientný
dostatočný príd. postačujúci, stačiaci, vyhovujúci: d-é množstvo, d. počet, d-á príčina, d. dôkaz, v d-ej miere; škol. d. prospech horší (štvrtý) stupeň prospechu;
spodst. dostatočná, -ej ž. známka pre horší (štvrtý) stupeň prospechu: dostať d-ú, mať d-ú;
dostatočne prísl.;
dostatočnosť, -ti ž.
dostatočný príd. 1. majúci dostatok, majetný: Kebi bóv človeg dostateční, šag bi mu dav! (Lukáčovce HLO) 2. zried. postačujúci: Mám nanho dostateční dókas (Val. Belá PDZ)
dostatočný [do-, dô-; -oč-, -eč-] príd 1. primeraný, náležitý: gemv na to dostatecznu dobru wuoli vdielati (BRATISLAVA 1515 SČL); ucžynywsse geden dostatecny obed wssem bratrum (CA 1691); dietech mich dostatečzna a prirodzena tutorkina a curatorkina (JASENICA 1710) 2. postačujúci, vyhovujúci: Martin dostatečné postawyl swiedectwy (HLOHOVEC 1592); včen, kterj nema dostatečnj rodnj list (JELŠAVA 1656); any spusobu any placzu duostatoczneho nemame (FOLKUŠOVÁ 1731) L. (ne)byť d. (v čom/k čomu) (ne)stačiť niečo (s)plniť, vykonávať: muz negsuc dostateczni w swem hospodarstwi (MARTIN 1628); s pryczin nedospeleho weku nemohly bi bit dostateczne ku opatrowany gruntu (ORAVA 1660 E); ktery ešte bol dostatočný jak pana, tak i Oswicenost Kralovsku zbyvat (NÁVOJOVCE 18. st) 3. účinný: efficax: dostatecny (CL 1777); -e prísl k 1: listem pod magestatem Geho Kralowske Milosti dostatecznie potwrditi (BRATISLAVA 1515 SČL); gist sem tijm bezpečně a dostatečně (BK 1612); což dostatočne se znaty daz odpowedy (Le 1730); král ňemohol gég dwostatečňe poděkowat za gég láski (DS 1795); k 2: o tom dostatečné wjprawiti nelze (GBEĽANY 1656); (mäsiar) žeby ustawične powinen bil dostatečné meszo rubati (CA 1779); -osť ž 1. primeranosť: odkud gest, dobri člowecze, toho dostatečnost (TC 1631) 2. dostatok: u nas mlieko všecka je živnost, omasta a jakoby dostatečnost (VÝCHODNÁ 1773 LP)