priestor m. strsl, zsl rozmermi bližšie nevymedzené miesto, prostredie: Dvá chlapi f tej hlbočiňe - dva metre priestor - kopú hrop (V. Maňa VRB); V zmluve stálo aj to, otkedi sa dobitok počňe viháňaď a ďe, f kerích priestoroh muože pasťier pásať (Hont. Nemce KRU); Tuto nám je dvo_malí priastor (Kameňany REV); Asi takí priestor bolo meďi každím, abi tam (do brda) vošlo, ja ňeviem, kolko tíh ňiťiek, u_si ňepametám (Košec. Podhradie ILA); Potom začal naspošig dookola zem podebiérat, abi sa tem priéstor zvaččil, podla toho, jag velkú zbožnú jamu scel (Špačince TRN); U_son si mislela, že sa zadusím, ale sa mi podarilo oťťáhnuť, abi son tan troška vác préstoru mala na díchaňé (Lapáš NIT) priestorok m. zdrob. expr.: prístorek (Ardanovce HLO)