brána -y brán ž.
1. (široký) vchod do domu, dvora al. iného priestoru; konštrukcia, kt. ho uzatvára, vráta: drevená, železná b.; mestská, hradná b.; búchať na b-u;
pren.: pred b-ami mesta pred mestom; otvárajú sa b-y škôl začína sa škol. rok; vstupná b. (napr. nákazy)
2. pri šport. hrách ohraničený priestor, kt. je cieľom útoku: útočiť na b-u; ťah na bránu priamočiary útok na strelenie gólu i fraz. priamočiare, cieľavedomé konanie
3. obyč. pomn. brány poľnohosp. náradie na povrchové kyprenie pôdy;
bránka -y -nok ž.
1. zdrob. k 1
2. brána (význ. 2);
bránkový príd.: b-á čiara
bránka -ky -nok ž. zdrob.
brána -ny brán ž. 1. ▶ väčší vstupný al. priechodný otvor v múre al. ohrade, obyč. hlavný vchod do uzavretého priestoru stavby; konštrukcia, ktorá ho uzatvára, vráta: hlavná b.; železná b.; masívna, okovaná hradná b.; automatická garážová b.; vstupná b. ↗ i fraz.; b. do areálu výstaviska; pred bránami mesta pred mestom; postávať pri bráne, pod bránou; búchať na bránu; zamykať bránu; otvárať, zatvárať bránu; do mesta sa vstupovalo štyrmi hlavnými mestskými bránami 2. šport. ▶ pri niektorých športových hrách (futbale, hádzanej, vodnom póle) žrďami ohraničený priestor, ktorý je cieľom útoku: b. domácich; prázdna b.; opustiť bránu; lopta skončila v sieti súperovej brány; útočiť na bránu; ťah na bránu priamočiary útok smerujúci ku streleniu gólu ↗ i fraz.; Od tej chvíle sa začali valiť na bránu hostí lavínovité útoky. [Pc 1997] 3. geol., geogr. ▶ vhĺbená, obyč. pretiahnutá forma reliéfu spájajúca dve ďalšie vhĺbené formy väčšieho rozsahu 4. anat. ▶ miesto, kde sa otvára dutina telového orgánu, bránka; miesto vstupu al. výstupu ciev a nervov: obličková, pľúcna b.; b. sleziny 5. inform. ▶ zariadenie umožňujúce prepojiť dve počítačové siete slúžiace ako vstupný bod do inej časti siete: predvolená b.; adresa brány 6. elkom. ▶ v elektronických komunikáciách zariadenie s funkciami elektronického prístupu do inej siete: SMS b. umožňujúca prenos textovej správy z mobilnej do pevnej siete ◘ fraz. otvárajú sa brány niekam doteraz neprístupné miesto sa stáva prístupným; otvoriť/zatvoriť svoje brány začať, skončiť nejakú činnosť; ťah na bránu priamočiare, cieľavedomé konanie; vstupná brána niečoho miesto prvého kontaktu s niečím (často s krajinou) ▷ zdrob. ↗ bránka; bránička -ky -čiek ž. zdrob. expr. k 1: Čakáme, či nevrzgnú dvere alebo bránička na dvore. [L. Ťažký]; Nezahasprovaná bránička sa pred ním nečujne otvorila. [J. Puškáš]
bránka -ky -nok ž. 1. zdrob. ▶ malá brána, dvierka: železná, drevená b.; záhradná b.; zamknutá b.; b. do dvora; Ešte pred pootvorenou kovovou bránkou dostihla šantiace dievčatko. [J. Puškáš]; Obišiel som stodolu a krytý došteným plotom nepozorovane som prišiel až k bránke. [I. Habaj] 2. šport. ▶ (pri niektorých športových hrách) žrďami ohraničený priestor, ktorý je cieľom útoku; syn. brána: opustená, posunutá, prázdna b.; útočiť, strieľať na bránku; trafiť, minúť bránku; Naši začali s veľkým náporom a súperova bránka bola v ohni. [Šp 1985] 3. šport. ▶ zariadenie vyznačujúce smer jazdy v lyžiarskom a vodnom slalome a zjazde: červená, modrá b.; vynechať bránku; V druhom kole naša snowboardistka zachytila svojou doskou jednu z bránok a súťaž nedokončila. [Pc 1997] 4. anat. ▶ miesto, kde sa otvára dutina telového orgánu: b. krčka maternice
brána 1. konštrukcia, ktorá uzatvára vchod do nejakého priestoru • vráta: vietor vyvrátil bránu, vráta do dvora • dvercia • dvierka • dverce (menšia brána): záhradné dvercia • expr. vrzgút
2. pri športových hrách priestor, na ktorý sa útočí • bránka: brána, bránka mala očividne roztrhnutú sieť
bránka p. brána 2
bránka, -y, -nok ž.
1. malá brána, dvierka, bránička: b. na záhrade, b. do dvora;
2. šport. stĺpmi, žŕdkami ohraničený priestor, na ktorý sa útočí, brána (napr. vo futbale al. v hokeji);
3. šport. slang. gól: dať b-u, bola b.;
bránkový príd.: šport. b-á čiara
bránka1 ž. 1. strsl, zsl malá brána, dvierka, vrátka: Tim susedócom furt bránka otvorená (Kameňany REV); Kuon sa ottrhél a zvalil bránku (Vaďovce MYJ); Mreška to boli dvérká latkové, bránka bola deštenná (Radošina NIT) 2. vsl súčasť krosien, cez ktorú prechádzajú nite: Trim branku, naj śe ňerepi! (Richvald BAR); Predze śe dava do branki, žebi śe šicko ňepomotalo (Tušice TRB) 3. neplnený svadobný koláč z kysnutého cesta: Z bránku sa prikrila miska s pečénku a svadobani to poodnášali svojín domajším (Brestovany TRN)
bránka2 ž. zsl často mn. č. náradie na kyprenie a urovnávanie pôdy: Drevenné a neskór zelezné bránki bívali dvojki aj trojki - polla lichvi to mav (Brestovany TRN); Kec ca zasálo, z bránkámi chodzil po zemi, abi zrno ňeostalo navrchu (Bošáca TRČ); bránka (Hlboké SEN); bránkový príd.: bránkové vážiščo (Brestovany TRN) - súčasť brán na urovnávanie role
bránka ž 1. vrátka, dvierka: požičano na branku, ktera gest guž wimenena (ŽILINA 17. st); ke brancže spraowal pantiki a retazek (TRENČÍN 1675); branky, kade ribi do kossa padagj ((BUDATÍN) 1690) 2. zábradlie, ohrada: zakazano mu bilo, abi meral syne aneb branky wen z kostola (MS 1758) bibl ohradené nádvorie chrámu P. tpn (kopec) Branka (v Zemplíne 1067 OKK); -ička dem k 1: kdo ho (nápis) na braničzku pribjl (ZVOLEN 1626); bráničky pry chrámowých dweroch postawené gsau (P. ĽUPČA 1799)