šindliar [šin-, šen-; -iar, -ár, -er] m nem remeselník, vyrábajúci šindle, výrobca šindľov; pokrývač šindľami: rokowal bol ssendliar Balaža pred prawo (JELŠAVA 1597); od pocztiweho mesta gest vloženo, žeby gedenkaždy ssyndlar od tysycz ssyndluw sto ssyndluw k mestu dal, aby zadnym czuzym neprodawal (ŠTÍTNIK 1610); tohoto cechu su kotlary, sstuk mistrowe, mistry hyntowou, neb kolesary, opet ssyndlyary (KoB 1666); od ssindlarow tež desatek (JASENICA 1673 U1); scandularius: ssindlár (KS 1763); klaty pre swogu potrebu magu (poddaní) odtat, rowne y šindel w horach panskych magu slobodu dati sy narobit, od ktereho toliko šindljarom robotu platia (HÁJ 1770); scandularius: ssindler (LD 18. st); šindeliarsky príd: gedenkaždy mystr nema žadny s praznima rukama chodit, než nebolyssto tencžycžku ssindelarsku anebolyže prawidlo sprawedliwe, ne falessne a zradne w rukach nosit (ŠAŠTÍN 1676)