Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zvrátiť -i dok.

1. vyvrátiť (význ. 1), prevrátiť; zakloniť: z. hlavu dozadu

2. zmeniť smer, obrátiť, otočiť: z. pohľad, oči k oblohe

3. spôsobiť (náhlu) podst. zmenu: z. proces demokratizácie, beh udalostí; z. nepriaznivý výsledok;

nedok. zvracať -ia

1. k zvrátiť (význ. 1, 2)

2. správ. vracať²

// zvrátiť sa

1. prevrátiť sa (význ. 1), vyvrátiť sa: z. sa na chrbát

2. obrátiť sa (význ. 2), otočiť sa: zrak sa jej z-l k oblohe

3. (náhle) sa podstatne zmeniť: výsledok sa z-l;

nedok. k 1, 2 zvracať sa

zvrátiť sa -ti sa -tia sa zvráť sa! -til sa -tiac sa -tený -tenie sa dok.

zvrátiť -ti -tia zvráť! -til -tiac -tený -tenie dok.

zmeniť 1. dať niečomu al. niekomu iný vzhľad, ráz, urobiť iným • premeniť: podarilo sa mu zmeniť, premeniť hlas; svoj postoj nezmením, nepremením • hovor.: preinačiť • preonačiť: meno si preinačil; je taký, už ho nepreonačíš • hovor. zinačiť: zariadenie ste si tu akosi zinačili • popremieňať (postupne, viacero vecí) • prerobiť • prepracovať • pretvoriť (znova, inak al. lepšie urobiť; dosiahnuť zmenu k lepšiemu): plán napokon prerobili, prepracovali; golier si prerobila na užší; svet sa nedá tak ľahko pretvoriť • kniž.: preporodiť • prerodiť (podstatne zmeniť): preporodiť spoločnosť • prekrútiť • prevrátiť (zámerne vyložiť nesprávne): fakty prekrútil, prevrátil • pozmeniť • obmeniť • modifikovať (čiastočne zmeniť): pozmeniť si názor na vec; melódia je trocha obmenená • pren. preladiť: musím celkom preladiť svoj životný program • zvrtnúť • zvrátiť (nečakane celkom zmeniť): naraz zvrtol názor; zvrtnúť, zvrátiť osud

2. nahradiť iným • zameniť • vymeniť: redaktorstvo rýchlo zmenil, zamenil, vymenil za výnosnejšie povolanie • hovor.: začarať • začarovať • vyčarať • vyčarovať: omylom si začarali, vyčarali, vyčarovali klobúky • vystriedať (postupne nahradiť iným): vystriedať veľa zamestnaní • prehodiť (zmeniť navzájom miesto niečomu): prehodiť poradie, slová v texte • premeniť (peniaze): premeniť koruny na šilingy • rozmeniť (platidlo za menšie v rovnakej hodnote): ísť zmeniť, rozmeniť tisícku • pomeniť • pozamieňať • povymieňať • popremieňať (postupne, viacero vecí)

zvrátiť 1. vychýliť zo základnej polohy • vyvrátiť: zvrátila, vyvrátila hlavu dozadu, oči dohora • zakloniť (ohnúť dozadu): zakloniť celé telo • prevrátiť • zvaliť (vychýlením spôsobiť pád): víchor prevrátil, zvalil vysokánsky smrek • obrátiť • otočiť • stočiť (zmeniť smer): obrátiť, otočiť hlavu nabok; srnec obrátil, stočil rohy a pustil sa do behu • skrútiť: skrútiť auto, pohľad • zvrtnúť (náhle dať niečomu iný, opačný smer): zvrtol koňa

2. spôsobiť náhly zvrat, podstatnú zmenu (v polohe, smere, smerovaní a pod.) • prevrátiť: zvrátiť, prevrátiť chod udalostí • otočiť • zmeniť • premeniť (celkom al. úplne naopak): otočiť, zmeniť staré pomery; zmeniť, premeniť nádejný proces demokratizácie • zvrtnúť: zvrtnúť osud • zahatať • zamedziť • zmariť • prekaziť (násilne zastaviť a obyč. dosiahnuť návrat k predchádzajúcemu stavu): zahatať, zmariť hospodársku politiku; zamedziť, prekaziť národné vzopätie

zvracať¹, -i, -ajú nedok. vracať (obsah žalúdka), dáviť: Bolo mu zle, chcel zvracať, ale nemohol — hanbil sa. (Sev.) Silný tlak leží nad žalúdkom, človek by zvracal. (Kar.); je (bolo) mu na zvracanie o pocitoch pred dávením, predn. i o odpore k niečomu: odrazu bolo Valérovi Ferkodičovi z toho všetkého zle a smutne a bolo mu na zvracanie. (Min.) (Gazdovia) do zvracania opakovali jediný otrepaný refrén (Urb.) doomrzenia;

dok. zvrátiť¹

zvracať², -ia, -ajú nedok. (čo) dávať niečomu nový, zmenený smer, obracať niekam: Hlavy zasa obrátili do tmy, smerom na Paseku, ale potom ich pomaly zvracali späť. (Švant.) Vpravo, ni vľavo nezvracaj pozrenie, len stúpaj rovno. (Horal) Úzkostlivé zvracal reči Hankine (Hviezd.) vyvracal;

dok. zvrátiť²

|| zvracať sa

1. otáčať sa istým smerom, obracať sa niekam; mieriť niekam: (Tu) sa začali všetky oči zvracať na pani išpánku. (Kal.) Vstane, ale vtedy ho štiepa v hlave, že sa zvracia. (Taj.)

2. zried. prevracať sa: Dážď gúľ pral, treskli míny, zem zvracala sa. (Len.);

dok. zvrátiť sa

zvrátiť¹, -i, -ia, rozk. zvrat dok. (čo) vydáviť, vyvrátiť (obsah žalúdka); z. jedlo, z. mlieko;

nedok. zvracať¹

zvrátiť², -i, -ia, rozk. zvráť dok.

1. (čo) vychýliť z istej, obyč. bežnej, normálnej polohy do inej, obrátiť, otočiť, nakloniť (najmä dozadu al. nabok); zakloniť: Keď zastala pri ňom, zvrátil hlavu nabok. (Urb.) Smútok jej zalial oči a bolesť jej zvrátila tvár proti nebu. (Fig.) Nadarmo srnec zvrátil rohy, by kolotavom po turnaji uvrzol chuďas v temno chvoje. (Hviezd.)

2. (čo kam) dať niečomu nejaký, obyč. nový, zmenený smer, zamieriť niekam, obrátiť, otočiť: z. pohľad na druhú stranu; Zvrátil oči k nebu. (Záb.) Teraz zvrátil zrak svoj na dvor. (Kal.) Zvrátil sane od cesty napravo. (Vaj.) Zvrátil Zandome hovor v inú stranu. (Kuk.) Mu odsekla, až zvrátil spešný zrak (Hviezd.) odvrátil.

3. (čo, zried. i koho) dať niečomu opačnú, prevrátenú polohu, obrátiť niečo naopak, hore nohami ap., prevrátiť: V pitvore rana. Zvrátil prázdnu putňu, ktorá sa s hrmotom skotúľala ku dverám. (Jil.) So zavretými očami zvrátil plný pohárik do seba. (Laz.) Surovo ju schytil za vlasy a zvrátil do perín. (Hor.)

4. (čo) násilným zásahom spôsobiť, dosiahnuť zmenu, zvrat v niečom, obyč. návrat k predošlému stavu, obrátiť späť, prevrátiť, zahatať: z. vývin revolúcie, z. rozvoj republiky; Cieľom prvej skupiny je zvrátiť beh dejín. (Chorv.) Nebolo možno zahatať, nebolo možno zvrátiť späť, čo prúdy krvi priplavili. (Fr. Kráľ) Zápas je krutý, lebo reakcia si zaumienila zvrátiť vývoj. (Fr. Kráľ) Azda ty zvrátiš svojou pravdou dejinný chod? (Ondr.); z. koleso dejín späť nastoliť starý spoločenský poriadok;

5. (čo, čo v čo, čo čím) spôsobiť zmenu, premenu dačoho (často v jeho opak), zmeniť, premeniť: z. starý svet, z. život; Ak je strana slabý, môže nepriateľ túto metódu (prehliadky síl) zvrátiť v zbraň na porazenie proletariátu. (Jes-á) Zvedený nárečovým použitím slova zvrátil zmysel celej strofy. (A. Mat.) Otcov odchod do nemocnice razom zvrátil horko-ťažko udržiavanú rovnováhu (života rodiny) (Zúb.) porušil.

6. kniž. zried. (čo) zabrániť niečomu, čo hrozí, odvrátiť: Veľa síl tam premrhať mu — i viac než ich v sebe tuší, by stačil zvrátiť úpadok. (Hviezd.)

7. (čo, koho v čom) spôsobiť zmenu, obrat v konaní, v myslení, v nazeraní, v rozhodovaní ap. u niekoho, celkom zmeniť: Eva môže zvrátiť všetky jeho plány. (Chrob.) Jedna prísna chvíľa zvráti osnovy úmyslov dlhé časy kovaných. (Kal.) Nedal som sa zvrátiť vo svojom počínaní. (Švant.) Čo som tu zočil, úplne zvrátilo moje predstavy o umení majstra Pavla. (Zúb.) Nezvráti svet ľúbosti nám. (Sládk.)

8. (čo, pren. i koho) silou vytrhnúť z koreňov, vyvrátiť; zvaliť: Víchor zvráti strom od samých koreňov. (Ondr.); konáre z brehu zvrátenej vŕby (Podj.); (Skalisko) zvrátené v koreňoch (Hviezd.); pren. Smrť dvoch detí ju (matku) zvrátila, ako keď víchor zvráti strom od samých koreňov (Ondr.) zlomila, podlomila ju.

9. zried. (koho, čo) spôsobiť návrat niekoho, niečo späť, vrátiť: „Dvere!“ zvrátila ho (Igora) a pošepla si pre seba: „To je Igor, celý Igor.“ (Kaš.) K totej strane zvrátili (valasi) oviec kŕdeľ biely na pastvu. (Hviezd.);

nedok. k 2 zvracať²

|| zvrátiť sa

1. zmeniť svoju polohu, nakloniť sa, obrátiť sa, klesnúť späť al. nabok: Odrazu sa mu hlava zvrátila. (Vans.) Piesok sa presypal a nepodkupná váha sa prudko zvrátila do krutej polohy. (Horov) Perla zbledla, zvrátila sa na operadlo a obostrel ju akýsi smútok. (jaš.)

2. zmeniť smer, zamieriť iným smerom, obrátiť sa, otočiť sa: Všetkých oči sa zvrátili v tú stranu, odkiaľ vítaný prichádzal. (Kal.)

3. zvalením, pádom ap. sa prevrátiť, zvaliť sa: z. sa z lavice; Mosty železné a nosné skrútili sa ani oceľový drôtik, keď sa piliere zvrátili naznak. (Jil.) Lež on — učiteľ a štepár vychýrený zvrátil sa ako štep, rozčesnutý bleskom. (Žáry) (Kača) prichádzala do izby, zvrátila sa na posteľ, zalomila rukami a ležala mŕtvo, ticho. (Jil.) Čím vyššie vyletíš k oblohe milosti kráľovskej, tým hroznejšie zvrátiš sa v priepasť vlastnej záhuby (Kal.) padneš, zrútiš sa.

4. nadobudnúť nový smer, zmeniť smer svojho vývoja, zameranie a pod.: Teraz sa ide osud zvrátiť na tú stranu, alebo na inú. (Kuk.) (Úmysly) sa zvrátili. (Kuk.)

5. zried. (z čoho) prestať sa pridŕžať niečoho, odchýliť sa od niečoho: Cigáň sa zvrátil z nôty a zahral tú Potockého, na znak, že pán vicišpán prichádza. (Kal.)

6. zastar. vrátiť sa: Keď sa (ženy) zvrátili do dvorca Ondrišovho, Jovine oči zadivene sa stretli s rozpáleným pohľadom. (Kuk.) Pomer k domácim zvrátil sa do starých koľají. (Kuk.) Kliatba leží i na mojom podmaľovanom obraze. Zdúpnel som, zvrátil som sa! Nikam napred! (Vaj.) obrátil som sa;

nedok. k 2, 6 zvracať sa

zvrátiť dk
1. čo vyvrátiť, prevrhnúť, vysypať niečo: archu Pane, kdy se měla zwrátit, podeprel, hned tu w archy Pane umrel (SK 1697); kteri by pak (šteliar) mrcha rudu priwgezol, takowa ma se na stranu zwratyt (ŠTÍTNIK 1697)
2. zmeniť, vyvrátiť: mocy a wtipu lidského neslussjt se sic bati, neb mame pana sylneho, kteriž radu gich zwrati (KK 1709); ga sem gjž w nebesých, wy se zde messkati musyte, nechgte saudy Božj státi, takowé žádná lidská moc nezwráti (BrV 1796); z. sa dk
1. vyvaliť sa, vyvrátiť sa: chudj i take bohatj, rowno se na mare zwratj (SR 17. st) každý zomrie bez ohľadu na to, či je chudobný al. bohatý; leži drewo na tem miste, na ktere se zwrati (GŠ 1758)
2. zaniknúť, stratiť sa: tak se brzo zwrati geho slawa y moc, yak se muž nadoba hrnčirowa roztluc (SK 1697)