Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zvrátiť -i dok.

1. vyvrátiť (význ. 1), prevrátiť; zakloniť: z. hlavu dozadu

2. zmeniť smer, obrátiť, otočiť: z. pohľad, oči k oblohe

3. spôsobiť (náhlu) podst. zmenu: z. proces demokratizácie, beh udalostí; z. nepriaznivý výsledok;

nedok. zvracať -ia

1. k zvrátiť (význ. 1, 2)

2. správ. vracať2

// zvrátiť sa

1. prevrátiť sa (význ. 1), vyvrátiť sa: z. sa na chrbát

2. obrátiť sa (význ. 2), otočiť sa: zrak sa jej z-l k oblohe

3. (náhle) sa podstatne zmeniť: výsledok sa z-l;

nedok. k 1, 2 zvracať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zvrátiť ‑i ‑ia dok.; zvrátiť sa

zvrátiť sa -ti sa -tia sa zvráť sa! -til sa -tiac sa -tený -tenie sa dok.


zvrátiť -ti -tia zvráť! -til -tiac -tený -tenie dok.

zmeniť 1. dať niečomu al. niekomu iný vzhľad, ráz, urobiť iným • premeniť: podarilo sa mu zmeniť, premeniť hlas; svoj postoj nezmením, nepremenímhovor.: preinačiť preonačiť: meno si preinačil; je taký, už ho nepreonačíšhovor. zinačiť: zariadenie ste si tu akosi zinačilipopremieňať (postupne, viacero vecí) • prerobiť prepracovať pretvoriť (znova, inak al. lepšie urobiť; dosiahnuť zmenu k lepšiemu): plán napokon prerobili, prepracovali; golier si prerobila na užší; svet sa nedá tak ľahko pretvoriťkniž.: preporodiť prerodiť (podstatne zmeniť): preporodiť spoločnosťprekrútiť prevrátiť (zámerne vyložiť nesprávne): fakty prekrútil, prevrátilpozmeniť obmeniť modifikovať (čiastočne zmeniť): pozmeniť si názor na vec; melódia je trocha obmenenápren. preladiť: musím celkom preladiť svoj životný programzvrtnúť zvrátiť (nečakane celkom zmeniť): naraz zvrtol názor; zvrtnúť, zvrátiť osud

2. nahradiť iným • zameniť vymeniť: redaktorstvo rýchlo zmenil, zamenil, vymenil za výnosnejšie povolaniehovor.: začarať začarovať vyčarať vyčarovať: omylom si začarali, vyčarali, vyčarovali klobúkyvystriedať (postupne nahradiť iným): vystriedať veľa zamestnaníprehodiť (zmeniť navzájom miesto niečomu): prehodiť poradie, slová v textepremeniť (peniaze): premeniť koruny na šilingyrozmeniť (platidlo za menšie v rovnakej hodnote): ísť zmeniť, rozmeniť tisíckupomeniť pozamieňať povymieňať popremieňať (postupne, viacero vecí)


zvrátiť 1. vychýliť zo základnej polohy • vyvrátiť: zvrátila, vyvrátila hlavu dozadu, oči dohorazakloniť (ohnúť dozadu): zakloniť celé teloprevrátiť zvaliť (vychýlením spôsobiť pád): víchor prevrátil, zvalil vysokánsky smrekobrátiť otočiť stočiť (zmeniť smer): obrátiť, otočiť hlavu nabok; srnec obrátil, stočil rohy a pustil sa do behuskrútiť: skrútiť auto, pohľadzvrtnúť (náhle dať niečomu iný, opačný smer): zvrtol koňa

2. spôsobiť náhly zvrat, podstatnú zmenu (v polohe, smere, smerovaní a pod.) • prevrátiť: zvrátiť, prevrátiť chod udalostíotočiť zmeniť premeniť (celkom al. úplne naopak): otočiť, zmeniť staré pomery; zmeniť, premeniť nádejný proces demokratizáciezvrtnúť: zvrtnúť osudzahatať zamedziť zmariť prekaziť (násilne zastaviť a obyč. dosiahnuť návrat k predchádzajúcemu stavu): zahatať, zmariť hospodársku politiku; zamedziť, prekaziť národné vzopätie

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zvracať1, -i, -ajú nedok. vracať (obsah žalúdka), dáviť: Bolo mu zle, chcel zvracať, ale nemohol — hanbil sa. (Sev.) Silný tlak leží nad žalúdkom, človek by zvracal. (Kar.); je (bolo) mu na zvracanie o pocitoch pred dávením, predn. i o odpore k niečomu: odrazu bolo Valérovi Ferkodičovi z toho všetkého zle a smutne a bolo mu na zvracanie. (Min.) (Gazdovia) do zvracania opakovali jediný otrepaný refrén (Urb.) doomrzenia;

dok. zvrátiť1


zvracať2, -ia, -ajú nedok. (čo) dávať niečomu nový, zmenený smer, obracať niekam: Hlavy zasa obrátili do tmy, smerom na Paseku, ale potom ich pomaly zvracali späť. (Švant.) Vpravo, ni vľavo nezvracaj pozrenie, len stúpaj rovno. (Horal) Úzkostlivé zvracal reči Hankine (Hviezd.) vyvracal;

dok. zvrátiť2

|| zvracať sa

1. otáčať sa istým smerom, obracať sa niekam; mieriť niekam: (Tu) sa začali všetky oči zvracať na pani išpánku. (Kal.) Vstane, ale vtedy ho štiepa v hlave, že sa zvracia. (Taj.)

2. zried. prevracať sa: Dážď gúľ pral, treskli míny, zem zvracala sa. (Len.);

dok. zvrátiť sa


zvrátiť1, -i, -ia, rozk. zvrat dok. (čo) vydáviť, vyvrátiť (obsah žalúdka); z. jedlo, z. mlieko;

nedok. zvracať1


zvrátiť2, -i, -ia, rozk. zvráť dok.

1. (čo) vychýliť z istej, obyč. bežnej, normálnej polohy do inej, obrátiť, otočiť, nakloniť (najmä dozadu al. nabok); zakloniť: Keď zastala pri ňom, zvrátil hlavu nabok. (Urb.) Smútok jej zalial oči a bolesť jej zvrátila tvár proti nebu. (Fig.) Nadarmo srnec zvrátil rohy, by kolotavom po turnaji uvrzol chuďas v temno chvoje. (Hviezd.)

2. (čo kam) dať niečomu nejaký, obyč. nový, zmenený smer, zamieriť niekam, obrátiť, otočiť: z. pohľad na druhú stranu; Zvrátil oči k nebu. (Záb.) Teraz zvrátil zrak svoj na dvor. (Kal.) Zvrátil sane od cesty napravo. (Vaj.) Zvrátil Zandome hovor v inú stranu. (Kuk.) Mu odsekla, až zvrátil spešný zrak (Hviezd.) odvrátil.

3. (čo, zried. i koho) dať niečomu opačnú, prevrátenú polohu, obrátiť niečo naopak, hore nohami ap., prevrátiť: V pitvore rana. Zvrátil prázdnu putňu, ktorá sa s hrmotom skotúľala ku dverám. (Jil.) So zavretými očami zvrátil plný pohárik do seba. (Laz.) Surovo ju schytil za vlasy a zvrátil do perín. (Hor.)

4. (čo) násilným zásahom spôsobiť, dosiahnuť zmenu, zvrat v niečom, obyč. návrat k predošlému stavu, obrátiť späť, prevrátiť, zahatať: z. vývin revolúcie, z. rozvoj republiky; Cieľom prvej skupiny je zvrátiť beh dejín. (Chorv.) Nebolo možno zahatať, nebolo možno zvrátiť späť, čo prúdy krvi priplavili. (Fr. Kráľ) Zápas je krutý, lebo reakcia si zaumienila zvrátiť vývoj. (Fr. Kráľ) Azda ty zvrátiš svojou pravdou dejinný chod? (Ondr.); z. koleso dejín späť nastoliť starý spoločenský poriadok;

5. (čo, čo v čo, čo čím) spôsobiť zmenu, premenu dačoho (často v jeho opak), zmeniť, premeniť: z. starý svet, z. život; Ak je strana slabý, môže nepriateľ túto metódu (prehliadky síl) zvrátiť v zbraň na porazenie proletariátu. (Jes-á) Zvedený nárečovým použitím slova zvrátil zmysel celej strofy. (A. Mat.) Otcov odchod do nemocnice razom zvrátil horko-ťažko udržiavanú rovnováhu (života rodiny) (Zúb.) porušil.

6. kniž. zried. (čo) zabrániť niečomu, čo hrozí, odvrátiť: Veľa síl tam premrhať mu — i viac než ich v sebe tuší, by stačil zvrátiť úpadok. (Hviezd.)

7. (čo, koho v čom) spôsobiť zmenu, obrat v konaní, v myslení, v nazeraní, v rozhodovaní ap. u niekoho, celkom zmeniť: Eva môže zvrátiť všetky jeho plány. (Chrob.) Jedna prísna chvíľa zvráti osnovy úmyslov dlhé časy kovaných. (Kal.) Nedal som sa zvrátiť vo svojom počínaní. (Švant.) Čo som tu zočil, úplne zvrátilo moje predstavy o umení majstra Pavla. (Zúb.) Nezvráti svet ľúbosti nám. (Sládk.)

8. (čo, pren. i koho) silou vytrhnúť z koreňov, vyvrátiť; zvaliť: Víchor zvráti strom od samých koreňov. (Ondr.); konáre z brehu zvrátenej vŕby (Podj.); (Skalisko) zvrátené v koreňoch (Hviezd.); pren. Smrť dvoch detí ju (matku) zvrátila, ako keď víchor zvráti strom od samých koreňov (Ondr.) zlomila, podlomila ju.

9. zried. (koho, čo) spôsobiť návrat niekoho, niečo späť, vrátiť: „Dvere!“ zvrátila ho (Igora) a pošepla si pre seba: „To je Igor, celý Igor.“ (Kaš.) K totej strane zvrátili (valasi) oviec kŕdeľ biely na pastvu. (Hviezd.);

nedok. k 2 zvracať2

|| zvrátiť sa

1. zmeniť svoju polohu, nakloniť sa, obrátiť sa, klesnúť späť al. nabok: Odrazu sa mu hlava zvrátila. (Vans.) Piesok sa presypal a nepodkupná váha sa prudko zvrátila do krutej polohy. (Horov) Perla zbledla, zvrátila sa na operadlo a obostrel ju akýsi smútok. (jaš.)

2. zmeniť smer, zamieriť iným smerom, obrátiť sa, otočiť sa: Všetkých oči sa zvrátili v tú stranu, odkiaľ vítaný prichádzal. (Kal.)

3. zvalením, pádom ap. sa prevrátiť, zvaliť sa: z. sa z lavice; Mosty železné a nosné skrútili sa ani oceľový drôtik, keď sa piliere zvrátili naznak. (Jil.) Lež on — učiteľ a štepár vychýrený zvrátil sa ako štep, rozčesnutý bleskom. (Žáry) (Kača) prichádzala do izby, zvrátila sa na posteľ, zalomila rukami a ležala mŕtvo, ticho. (Jil.) Čím vyššie vyletíš k oblohe milosti kráľovskej, tým hroznejšie zvrátiš sa v priepasť vlastnej záhuby (Kal.) padneš, zrútiš sa.

4. nadobudnúť nový smer, zmeniť smer svojho vývoja, zameranie a pod.: Teraz sa ide osud zvrátiť na tú stranu, alebo na inú. (Kuk.) (Úmysly) sa zvrátili. (Kuk.)

5. zried. (z čoho) prestať sa pridŕžať niečoho, odchýliť sa od niečoho: Cigáň sa zvrátil z nôty a zahral tú Potockého, na znak, že pán vicišpán prichádza. (Kal.)

6. zastar. vrátiť sa: Keď sa (ženy) zvrátili do dvorca Ondrišovho, Jovine oči zadivene sa stretli s rozpáleným pohľadom. (Kuk.) Pomer k domácim zvrátil sa do starých koľají. (Kuk.) Kliatba leží i na mojom podmaľovanom obraze. Zdúpnel som, zvrátil som sa! Nikam napred! (Vaj.) obrátil som sa;

nedok. k 2, 6 zvracať sa

zvrátiť dk
1. čo vyvrátiť, prevrhnúť, vysypať niečo: archu Pane, kdy se měla zwrátit, podeprel, hned tu w archy Pane umrel (SK 1697); kteri by pak (šteliar) mrcha rudu priwgezol, takowa ma se na stranu zwratyt (ŠTÍTNIK 1697)
2. zmeniť, vyvrátiť: mocy a wtipu lidského neslussjt se sic bati, neb mame pana sylneho, kteriž radu gich zwrati (KK 1709); ga sem gjž w nebesých, wy se zde messkati musyte, nechgte saudy Božj státi, takowé žádná lidská moc nezwráti (BrV 1796); z. sa dk
1. vyvaliť sa, vyvrátiť sa: chudj i take bohatj, rowno se na mare zwratj (SR 17. st) každý zomrie bez ohľadu na to, či je chudobný al. bohatý; leži drewo na tem miste, na ktere se zwrati (GŠ 1758)
2. zaniknúť, stratiť sa: tak se brzo zwrati geho slawa y moc, yak se muž nadoba hrnčirowa roztluc (SK 1697)

zwráťiť zwráťiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

zvrátiť: →speex →vorbis
aby zvrátila tento trend pour inverser cette tendance
a zvrátiť súčasný proces et à inverser le processus actuel
a zvrátiť trendy, ktoré et d'inverser les tendances qui
zvrátil tento negatívny vývoj inverser cette évolution négative
zvrátiť tento negatívny vývoj renverser cette évolution négative
zvrátiť tento znepokojujúci trend inverser cette tendance préoccupante

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu