Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zahryznúť, zahryznúť sa -e -ú -zol dok.

1. zubami vniknúť: z. do chleba, z. si/sa do pery; pripraviť niečo na z-tie na zjedenie;

pren. bager sa z-l do zeme

2. expr. začať (význ. 1), pustiť sa: z. (sa) do problému; z. sa do roboty, do štúdia začať intenzívne pracovať, študovať

z. do kyslého jablka naraziť na niečo nepríjemné; expr.: z. si do jazyka zdržať sa prejavu; z. sa do niekoho začať s ním (dlhý) spor, boj ap.;

nedok. zahrýzať, zahrýzať sa -a, zahryzávať, zahryzávať sa -a, k 1 i zahryzovať

// zahryznúť si expr. trocha si zajesť: nez-š si (po obede) koláča?

nedok. zahrýzať si -a, zahryzovať si

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zahryznúť, zahryznúť sa ‑e ‑ú ‑zol dok.; zahryznúť si

zahryznúť si -zne si -znú si -zni si! -zol si -zla si -znúc si -znutie si dok.


zahryznúť -zne -znú -zni! -zol -zla -znúc -znutý -znutie, zahryznúť sa -zne sa -znú sa -zni sa! -zol sa -zla sa -znúc sa -znutý -znutie sa dok.

dať sa 1. začať niečo robiť • pustiť sa pribrať sa: dal sa, pustil sa, pribral sa do robotychytiť sa prichytiť sa chopiť sa: chlapi sa chytili, chopili rúbať drevoprikročiť pristúpiť (v úradnom styku): pristúpiť k hlasovaniuodhodlať sa podobrať sa podujať sa (s vedomím zodpovednosti): podujať sa na ťažkú úlohupriprieť sa (s premáhaním nevôle): priprela sa do učenia až pred skúškamikniž. prepožičať sa (dať sa získať na niečo, obyč. zlé): prepožičal sa na spreneveru peňazíhovor. spustiť (dať sa do kriku, plaču a pod.): spustila krikexpr.: schytiť sa vychytiť sa (prudko): pár sa vychytil do tancaexpr. lapiť sa: načim nám lapiť sa robotyzastaráv. oddať sakniž. jať sa: jal sa snívať, oddal sa snívaniuexpr. zahryznúť sahovor. expr. zažrať sa (intenzívne sa začať s niečím zaoberať): pohrúžila sa, zažrala sa do čítaniafraz. vyhrnúť si rukávykraj. prisošiť sa (Felix)popúšťať sa popriberať sa pozahrýzať sa (postupne)

2. začať sa pohybovať istým smerom • pobrať sa zobrať sa vybrať sa: dali sa, pobrali sa na cestu; vybrali sa rovno do hotelapustiť sa: sprievod sa pustil ulicamipodať sa: podať sa ďalejvykročiť vydať sa ísť zamieriť: vykročili, zamierili správnym smeromvypraviť sa vystrojiť sa vychystať sa (s predchádzajúcou prípravou): vypravil sa na dlhú cestuexpr.: vychytiť sa schytiť sa (rýchlo) • zried. ubrať sa

3. p. rozhodnúť sa 4. p. podvoliť sa


pustiť sa 1. začať niečo robiť, začať nejakú činnosť • dať sa: pustili sa, dali sa s chuťou do kosenia; pustiť sa, dať sa do jedlachytiť sa chopiť sa: bez slova sa chytili, chopili do roboty; nemá sa čoho chytiť, chopiťpribrať sa prichytiť sa: pomaly sa pribrala do pletenia; prichytiť sa do vareniaprikročiť pristúpiť (obyč. v úradnom styku): hneď prikročili, pristúpili k riešeniu naliehavej úlohypodobrať sa podujať sa (s vedomím zodpovednosti): podobrali, podujali ste sa na ťažkú úlohupriprieť sa (s premáhaním vôle): priprieť sa do štúdiakniž. jať sa: jať sa do práceexpr.: vhryznúť sa zahryznúť sa pozahrýzať sa (postupne) • hovor. expr.: vrhnúť sa zažrať sa: s veľkým elánom sa vrhli, zažrali do problému, do čítaniapohrúžiť sa (intenzívne sa začať s niečím zaoberať): pohrúžila sa do čítania, do robotyexpr.: schytiť sa vychytiť sa (zrazu sa pustiť do niečoho): schytila sa, vychytila sa upratovať; schytiť sa na útekhovor. expr. lapiť sa: lapiť sa do robotyfraz. vyhrnúť si rukávy: neotáľali, vyhrnuli si hneď rukávyzastaráv. oddať sa: oddal sa rozjímaťhovor. spustiť (o reči, speve a pod.): spustiť krik, plač

2. začať sa pohybovať istým smerom, začať ísť niekam • dať sa vydať sa: pustili sa, dali sa, vydali sa na cestu domovzamieriť vykročiť pobrať sa: po dlhšom rozmýšľaní zamieril, vykročil, pobral sa dopravapodať sa: podali sa rezko ku kostoluexpr.: schytiť sa vychytiť sa rozbehnúť sa (naraz, prudko): naraz sa schytili, vychytili smerom k divadluhovor. vziať (to): vzal to krížom cez polia

3. (o tuhých látkach) pôsobením tepla sa stať tekutým al. sa rozplynúť v tekutine • rozpustiť sa roztopiť sa: sneh sa cez obed pustil, rozpustil, roztopilstopiť sa: ľad sa v pohári stopilvyškvariť sa rozškvariť sa (pustiť sa škvarením): slanina sa na ohni vyškvarila, rozškvarila


zahryznúť sa p. pustiť sa 1, zažrať sa 1


zahryznúť, zahryznúť si p. zajesť si


zajesť si niečo, málo niečoho zjesť al. s chuťou sa niečoho najesť • zahryznúť si zahryznúť: potrebujem si niečo zajesť; zahryznúť čosi k vínuprihryznúť prihryznúť si prehryznúť prehrýzť prehryznúť si prehrýzť si: v rýchlosti si prihryzol kúsok syra; dajte nám niečo prehryznúť, prehrýzťpren. expr. zobnúť sipren. hovor. prehodiť si: zobol si škvariek; prehodiť si kúsok slaninky s chlebomexpr.: popapať si popapkať si: rád si dobre popapá


zaseknúť sa 1. zaboriť sa niečím ostrým, špicatým do niečoho • zaraziť sa zaťať sa: zasekol sa, zaťal sa nechtami do stromu; guľka sa zarazila do stenyzahryznúť sa (zubami): zahryzla sa v zlosti do peryzabodnúť sa (hrotom): tŕň sa zabodol pod nechetpozasekávať sa pozasekovať sa (postupne sa zaseknúť)

2. zastaviť sa v činnosti, v pohybe, v reči a pod. • zadrhnúť sa: motor sa v činnosti zasekol, zadrholspriečiť sa vzpriečiť sa zapriečiť sa (nemôcť byť v činnosti pre priečnu, nepriaznivú polohu): kľúč sa spriečil, vzpriečilzakliniť sahovor.: zacviknúť sa zapasovať sa: zakliniť sa, zacviknúť sa, zapasovať sa medzi doskyzachytiť saexpr. zakvačiť sa: padák sa zachytil, zakvačil do stromuspätiť sa zháčiť sa zaraziť sa (v reči) • zaťať sa zatnúť sa seknúť (v rozprávaní, v behu): zaťal sa, sekol a nepovedal už ani slova; keď sa zatne, už sa nepohnepozasekávať sa pozasekovať sa (postupne sa zaseknúť)


zažrať sa 1. hryzením, vnikaním dostať sa hlboko do niečoho (obyč. nadlho) • vžrať sa: hrdza sa zažrala, vžrala do hodiniekprehrýzť sa: črvotoč sa prehrýzla do samého stredu stĺpaexpr.: zahryznúť sa zaryť sa: mechanizmy sa zahryzli, zaryli do vrchuexpr. zried. zažuť sa: pluhy sa zažujú do zaparenej zeme (Urban)

2. p. pustiť sa 1, zahĺbiť sa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zahrýzať sa1 i zahryzávať sa, -a, -ajú i zahryzovať sa, -uje, -ujú nedok. (do čoho) hryzením zubami sa zatínať, zakvačovať, zachytávať sa do dačoho: chrústy zahrýzajú sa do lístkov; Vlci zahrýzali sa mu do tela. (Ondr.);

pren. expr. zasahovať, dostávať sa, vtláčať sa, prenikať: Centimeter po centimetri sa zahrýzali (ľudia) do nej (do skaly) a dúfali, že v tvrdej skale bude veľa zlata. (Hor.) Do svedomia sa jej zahrýza výčitka. (Zúb.) Pavčo pozná neľútostný chlad hore na nákladnom aute, ktorý sa zahrýza do kostí. (Min.) To more zahrýza sa do púšte a púšť do mora. (Jaš.);

dok. zahryznúť sa


zahryznúť1, -ne, -nú, -zol dok.

1. (čím do čoho, do koho, kniž. v čo i bezpredm.) zubami zaťať do dačoho, do dakoho, vtlačiť zuby do dačoho, do dakoho s cieľom odhryznúť: z. do chleba, do koláča, do torty, do jablka, do mäsa, do sladkého plodu; (Žena) zahryzla troma dlhými vrchnými zubami do slepačieho stehna. (Bedn.); z. do chlapca, z. do ruky, do nohy, do krku, do pleca dakomu; z. do päťy; pren. expr. nebolo, nemali do čoho zahryznúť nebolo nemali čo jesť; Do mladých citov bôle zahryznú (Sládk.) zasiahnu, preniknú.

expr. z. si do jazyka, do pery zamĺnuť, umĺknuť, stíchnuť, odmlčať sa; expr. z. do kyslého jablka pustiť sa do dačoho nepríjemného; expr. z. do zeme, do trávy zomrieť; kniž. z. do jablka poznania oboznámiť sa s dačím, poznať dačo; hovor. Keď si zahryzla do chrenu, nekrič, že štípe (Kuk.) o samozrejmých, čo i nepríjemných veciach sa nehovorí; expr. z. do tvrdého orieška pustiť sa do ťažkého problému;

2. expr. (do čoho) začať sa zaoberať dačím, pustiť sa, chytiť sa do dačoho: No sotva zahryzli do nej (do politiky), iné už ani neprišlo do reči. (Urb.) I noviny zahryzli do otázky. (Kuk.)

3. expr. (do koho) zadrapiť sa, zastarieť sa, zabŕdnuť: Ak by som rečnil proti potrebe židovského sociálneho spolku, zahryzne do mňa kolega Mangora. (Jes.);

nedok. zahrýzať1 i zahryzávať, -a, -ajú i zahryzovať, -uje, -ujú

|| zahryznúť sa (do čoho, pren. i do koho) zaťať sa zubami, zahryznúť zubami do dačoho. Pritiahol sa bližšie k rukám a zahryzol sa do nich. (Min.); z. sa do jedla; z. sa do pery;

pren. expr. pochytiť, zachvátiť dakoho: Pochybnosť sa znova zahryzla do nich (do chlapov) ani kuna do slepačích krikov. (Jaš.) Bezútešnosť zahryzla sa jej až do špiku. (Zván) Túha po domove zahryzla sa do duše človeka. (Zúb.)

2. expr. (do čoho) preniknúť, zasiahnuť: strely sa zahryzli do stromov; Do nosov a do uší zahryzla sa zima. (Fr. Kráľ) Jeseň sa poriadne zahryzla do sveta. (Hor.)

3. (do čoho) pustiť sa, chytiť sa, lapiť sa do dačoho, začať dačo robiť (obyč. s chuťou, intenzívne): z. sa do roboty, do práce, do šútia, do športu, do čítania; Niko sa do toho predmetu zahryzol s náruživosťou, ktorú Zandome obdivuje pri ňom. (Kuk.)

4. (do seba) zaťať zubami jeden do druhého; pren. expr.: Chlapi sa zahryzli do seba očami (Jaš.) vymenili si navzájom ostré pohľady; znepriatelené štáty zahryzli sa do seba začali viesť vojnu;

nedok. zahrýzať sa i zahryzávať sa i zahryzovať sa


zahryznúť2 (čo k čomu) i zahryznúť si1, -ne, -nú, -zol (čo k čomu i bezpredm.) dok. expr. zajesť (si), prihryznúť (si): Môjmu nemám čo dať zahryznúť k polievke. (Smrč.) Zahryzli si vše radšej do chleba aj mimo termínu. (Taj.);

nedok. zahrýzať2, zahrýzať si, -a, -ajú i zahryzovať, zahryzovať si, -uje, -ujú

zahryznúť dk do čoho zubami zaťať do niečoho, vtlačiť zuby do niečoho s cieľom odhryznúť z niečoho: a kďiž se predce tenž René k lepšému ostatních jídel stráveňú do ňeho (pečiva) zahriznúťi opovážil, temer sa zadrhnúl (BR 1785); maso surowe tieple kohutj priložene, kde had zahrizne, pokuse, witahuge ged (Káz 18. st); z. si dk zasýtiť sa: ktery sliwek, ktery hrussek, hruda sira syra, do wrecusska mu dagme, nechat sobie zahrizne (Pas 18. st); -ovať ndk: (ovce) podle prikladu matky juž do jednej, juž do druhej trawičky zahryzuju (VOv 1779); zahryzovať sa ndk zameriavať sa, sústreďovať sa na niečo: nech nepriklada wssecko srdce swe k bohatstwu, nech se wssecek nezahrizuge do sstěsti hognegssyho (SK 1697)

Zvukové nahrávky niektorých slov

zahryznúť: →speex →vorbis
si zahryzol do pery se mordit les lèvres

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu