topás [-s, -z], topázin, topázius, topázion m gr/lat karátový drahokam žltej farby: mezy drahjm kamenjm negdrachssj gest karbunkul, druhj od toho diamant, potom turkus, rubjn, topaz, onix (KoB 1666); spodek chrámu wykladany s kamenem topazyus a porffyritys rečenym, anebožto ffarby zelenozlutasteg gasneg a čerwenossarlátoweg gasneg s bylymy očkamy, ktere obydwa drahe gsu (KrP 1760); topasius: topaz, topazin; chrysolampis: kameň zlatawy, topázion (KS 1763); rubjn se čerwená, zafjr zelená, topas žlutj (BN 1798) F. čas gest činiti, Pane, rozsypali zákon twúg, preto sem milowal rózkaze twé nad zlato a nad topázyon (BlR 18. st) nadovšetko; dobroďenj Panny Marye, hle, retaz ne železná, ale zlatá, ano, nad zlato a topaz wzacnegssá (DC 1797) predstavujúca skutočné hodnoty