sprevadiť i sprevodiť, -í, -ia dok. kniž. zastar. (koho) odprevadiť, vyprevadiť: K východu ťa sprevadíme. (Urbk.) Samotný ju sprevodil do nového domu. (Botto) [Vlci] ich k samému domu sprevodili. (Škult.); pren. Hymnu sprevaďte organy (Sládk.) zahrajte k nej sprievod.
● sprevadiť, sprevodiť niekoho zo sveta, do hrobu zahubiť, usmrtiť: Chcel ho krutým spôsobom zo sveta sprevadiť. (Jégé) Robia pokusy, ako vo chvíli sprevodiť zo sveta tisíce ľudí. (Janč.)
sprevodiť p. sprevadiť
sprevadiť [-o-], sprevodiť1 [-o-] dk 1. koho odprevadiť, priviesť niekoho k niekomu al. niekam: ty mne, Bože, sam sprowoď a spas, udel mi milostj swe (SK 1697); mister pak powinen bude (tovariša) z uctiwosti zo sweho domů s peknjm rozžehnanjm sprowodit (CA 1750); po chvíli však buďem tu, abich lásku vás až ven s kláštera sprováďiťi mela; kteráb’ ma až do Kods Scherifu sprowaďila, neb odtád jsem bil rodákem (BR 1785); miláček Ulúbeneho, obáwagic se ežťe, abi ňegaké dobré wnuknúťi od toho predsewzáťa geho ňeodstrčilo, sprowaďil k ňemu rowňe zlého žiwota troch mladích pánow (DS 1795) L. Troilus se rekowsky branil, mnoho z njch zrúbal a a mnoho ze sweta sprowoďíl (HI 18. st) usmrtil; 2. čo odprevadiť, vypraviť niečo, priniesť niečo: plti, kde potreba, maji dati a sprovoditi (LIKAVA 1625 U2); bywsse tento swedek kostolnykom, widel, kdy ho (ovos) dala (Töröková) brat a na plte klast a tak do Turcza sprowadit (VELIČNÁ 1749); radňeg bích si s Paríža ňegaké sličné wecí sprowoďiť chcela (DS 1795) priniesť;
sprevádzať1 [-o-; -dzať, -ďať, -zať], sprevodiť2 [-o-], sprevadzovať [-e-, -o-; -zo-], sprevodzovať [-o-; -zo-] ndk 1. koho odprevádzať, doprevádzať niekoho: drabom czechownim, kteri Geho Milost pana sprowazeli prez horu, d 50 (ŽILINA 1617); ty sam (Bože), y kroky mé tak sprowodiž bezpečne (SR 17. st); Buh sprowody gsy tebe (umierajúceho) k ziwotu wecnemu a zachowag gsy tebe k buducimu weseleny (AgS 1708); cžiňeňj naše, prosyme Pane, pomocy twú sprowoď (UZ 1722); tenže mlynar to (aby ho previedol cez lavice) učynity nechtel, než radegj pana instansa neuctiwimy rečmy a latjm sprowadzel; takže mlynar s toho gemu na očy nahodil, že by ho snad preto sprowadzal, čuo mu kresačku za inšpektorstwi sweho ziaty bil dal? (ZÁTURČIE 1743); (Ježiš Kristus) potem z newislowitedlnu radostu ze sebu gu (Máriu) do nebes sprowadzal (MS 1749); (Anton) mučedlnjku až na plac a poprawné mjsto sprowázowal (VP 1764); nech ťa sprowáďagú naglepssdý duchowe a priwedú bez wsseho úpadu až na místo, z kterého gse pre twú prácu pohnúl (BR 1785); to čjnily y zastupowe, který Krista Pana sprewazowalj do Geruzalema; nebo pobožni (anjeli) zde obhagugi a ge na cestach sprowozugi (CS 18. st) 2. čo viesť (vodu ap.): delibro: wodu, staw spússťam, sprowáďám; duco: wedem, wodjm, sprowáďám (KS 1763); toto pak, čo ňesťestí jeho malo biť, k úžitku a k vislobozeňí sprováďalo, neb skril jest sa (BR 1785) 3. čo uskutočňovať, vykonávať niečo: potom opowazili se zoldnerowe židowssti nad Krystem Panem weliku a neslichanu ukrutnost zprowadzati (MS 1758); takže gesli by takoweho nassy majstrowe remeslo sprowaczaty dostihly, aby mu ho bespecsne zebraly ((TOPOĽČANY 18. st)) 4. z čoho zvádzať niekoho (z cesty): obreduj mojo krotsaje, i provadz jich v tvéj sztzéstze svetéj, bi mnye nyichto nyeszprovádzél z nyéj (DŽ 1752)
sprevodiť1, 2 p. sprevadiť