Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pyšný príd.

1. správajúci sa povýšene, pohŕdavo, namyslený, vystatovačný: p-á šľachta, p. diktátor

2. hrdý, sebavedomý: byť p. na svoju prácu, na svoju ženu

3. kniž. nádherný, veľkolepý, pompézny: p. kráľovský palác

p. ako páv;

pyšne, pyšno prísl.: p. vystupovať; p. sa hlásiť k svojmu rodu

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pyšný; pyšne, pyšno prísl.

pyšný -ná -né 2. st. -nejší príd.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

hrdý 1. zakladajúci si na niečom, niekom; vyvolávajúci, vzbudzujúci hrdosť • pyšný: byť hrdý, pyšný na úspechy svojich detí; učiteľ hrdý, pyšný na svojich žiakovpovýšenýpoet. hrdopyšný: víťazka sa stala povýšená, hrdopyšnásebavedomý (poznajúci vlastnú hodnotu a zakladajúci si na nej): sebavedomý človek, sebavedomé správanienepokorený (ktorý si zachoval hrdosť): zostala hrdá, nepokorenánepodplatný (ktorému hrdosť nedovolí porušovať svoje zásady): nepodplatný charakterkniž. honosný: je nositeľom honosných titulovexpr. zried. zhŕdavý (Hviezdoslav)prihrdý (príliš hrdý)

2. p. veľkolepý, nádherný 1


nádherný 1. veľmi, nezvyčajne, obdivuhodne krásny (op. ohyzdný, ohavný, škaredý) • prekrásny: z vrcholu bol nádherný, prekrásny výhľad; mám nádherný, prekrásny pocitskvelý: skvelý hotelobdivuhodný úžasnýkniž. úchvatný (nesmierne, strhujúco krásny): západ slnka bol obdivuhodný, úžasný; predvádzala úchvatný tanecrozkošný roztomilýexpr. zastar. rozmilý (milo, príjemne krásny): daroval jej rozkošný, roztomilý prstienokočarujúci oslňujúci oslnivý podmaňujúci podmanivý (nesmierne, neodolateľne krásny): jej pohľad bol očarujúci, oslňujúci, oslnivý; oddávať sa podmaňujúcim, podmanivým tónom hudbyexpr.: čarovný anjelskýkniž.: čarokrásny prelestný (neskutočne krásny) • poet. lepý: písal čarovné, čarokrásne verše; anjelský, prelestný zjavexpr.: nebeský rajský elyzejský (povznášajúco, blažene krásny): z rádia znie nebeská, rajská melódiahovor. expr. božský: má božský hlasexpr.: rozprávkový rozprávkovokrásny (krásny ako v rozprávke) • expr. bájnyhovor. expr. báječný: na pobreží má rozprávkovú, rozprávkovokrásnu vilu; nádherný, bájny zjav; rozprávkový, báječný životžiarivý (prenikavo krásny): žiarivý úsmevveľkolepý skvostný (nezvyčajne krásny; nesúci znaky bohatstva, moci): veľkolepá scenéria; veľkolepá, skvostná stavbaprepychový luxusný blýskavý (s prvkami bohatstva, prepychu): prepychová, luxusná večerná toaletaparádny pompéznykniž. pyšnýexpr. hrdýpoet. hrdokrásny: pyšné, hrdé bralákniž. honosnýzastar. okázalý (nie každodenne krásny, vyrátaný na efekt): parádny koč; pompézny, honosný, okázalý kráľovský sprievodexpr. prenádherný

p. aj pekný 1, krásny 1

2. p. výborný


namyslený pociťujúci a prejavujúci prílišné sebavedomie, povýšenosť, vystatovačnosť (op. skromný) • pyšný: nevšímaj si tú namyslenú, pyšnú dievkusamoľúby: samoľúby mužexpr.: horedržaný nafúkaný nadutýpejor. zried. horenosýzried. napuchrený: si iba nafúkaný, nadutý niktoš; viedol napuchrené rečihovor. expr. rohatýzried. namýšľavý: namýšľavá kráskapovýšenecký povýšený (vo vzťahu k iným dávajúci najavo pocit vlastnej prevahy): neznáša povýšenecké, povýšené správanie šéfavystatovačný vypínavý (príliš sa chváliaci, vyzdvihujúci seba): nedám sa ponižovať takým vystatovačným, vypínavým chvastúňompejor. primadonskýzastar. vysokomyseľný


povýšený ktorý sa povyšuje nad iných; ktorý prejavuje vlastnú nadradenosť, prehnané sebavedomie; svedčiaci o tom (op. ponížený) • povýšenecký vyvýšený: povýšený človek; cítiť povýšený, povýšenecký tón v hlasenadradený superiórny: nadradené správanieprotektorský (príznačný pre protektora): protektorský postojpovznesený (povýšene ľahostajný): povznesené správanienamyslený pyšnýexpr.: nadutý nafúkaný (ktorému chýba skromnosť, pokora): nemala dôvod byť namyslená, pyšná, nadutá, nafúkanákniž. spupný (povýšený a bezočivý): prichádzal so spupným výrazom víťazahrdý odmeraný (udržiavajúci si odstup): dívala sa ponad všetkých hrdým, odmeraným pohľadompohŕdavý pohrdlivý opovržlivý (prejavujúci pohŕdanie inými): pohŕdavý, pohrdlivý, opovržlivý postojexpr. bohorovný: ponoril sa do svojho bohorovného mlčaniapejor. veľkopanský: veľkopanské spôsoby, gestá


pyšný 1. ktorý sa (často nekriticky) vynáša nad iných; ktorý dáva najavo pohŕdanie, povýšenosť (o človeku); svedčiaci o tom • namyslenýexpr.: nadutý nafúkaný: je pyšná, namyslená, nadutá, nafúkaná ako pávpoet.: hrdohlavý hrdopyšný: hrdohlavá, hrdopyšná slečinkaexpr. horedržanýpejor. zried. horenosý: horedržaný, horenosý frajerpovýšený povýšeneckýexpr. bohorovný: povýšený, povýšenecký pohľad; bohorovné správanievystatovačný vypínavý (ktorý sa rád niečím chváli): vystatovačný, vypínavý človekkniž. spupný: spupný panovníkhovor. expr. rohatý

2. ktorý prejavuje oprávnenú hrdosť na niečo • hrdý sebavedomý (právom pyšný): stala sa z nej hrdá, sebavedomá mladá mama; byť hrdý na svoje deti

3. p. nádherný 1, veľkolepý


sebavedomý ktorý si uvedomuje vlastnú dôležitosť, hodnotu; svedčiaci o sebavedomí: sebavedomí ľudia, sebavedomá rečsebaistý istý (ktorý si dôveruje, ktorý je istý samým sebou; svedčiaci o sebaistote): sebaistý umelec, istým gestom niečo odmietnuťhrdý (ktorý si zakladá na svojej osobe, neznižuje, neponižuje sa): hrdý človek; má hrdé vystupovaniepyšnýpoet. hrdohlavý: pyšné, hrdohlavé dievčapovýšený povýšenecký (ktorý dáva najavo pohŕdanie druhými, ktorý je prejavom pohŕdania) • obyč. pejor. suverénny: priateľova povýšená, povýšenecká povaha; suverénne správanieexpr. frajerskýobyč. pejor. supermanskýexpr. horedržaný: frajerské, supermanské spôsoby


veľkolepý uchvacujúci zmysly, ducha svojou nádherou, bohatosťou, veľkosťou a pod. • nádherný krásny prekrásny: veľkolepá, nádherná, krásna, prekrásna prírodná scenériagrandiózny mohutný monumentálny: veľkolepý, grandiózny plán; mohutná, monumentálna stavba storočiaohromujúci kolosálny impozantný: ohromujúce, kolosálne dielo; impozantný palácskvelý bombastický: skvelé, bombastické divadloreprezentačný reprezentatívny (hodný reprezentácie): reprezentačná oslavaparádny pompézny honosnýzastar. okázalýexpr. hrdýkniž. pyšný: okázalá, hrdá hostina

p. aj nádherný 1, výborný


vystatovačný ktorý sa rád vystatuje; svedčiaci o tom • chvastavý vypínavý: vystatovačný, chvastavý, vypínavý človek; vystatovačné, chvastavé, vypínavé rečipejor.: chvastúnsky veľkohubýhovor. chválenkársky namyslený povýšený povýšenecký (neprimerane sebavedomý): namyslený, povýšený, povýšenecký vedúcivychvaľovačnýexpr.: nadutý nafúkaný: naduté, nafúkané správaniepyšný (správajúci sa povýšene): pyšný diktátorhovor. expr. frajerský: frajerské spôsobyobyč. pejor.: silácky silný: silácke slová

p. aj pyšný

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pyšný príd.

1. správajúci sa povýšene, pohŕdavo k iným, namyslený, vystatovačný, nadutý, spupný: Berie si pyšnú slečnu z mesta. (Vans.); p-á šľachta (Škult.); p. ako páv; pren. p-é držanie (Tim.) správanie sa namysleného, sebavedomého človeka; p-é oči (Jes.) v ktorých sa zračí pýcha, nadutosť človeka; p. pohľad (Jégé);

2. (na koho, na čo) hrdý, sebavedomý, spokojný sám so sebou, so svojím vlastníctvom ap.: pyšný na svoj stav (Kal.); Môže byť pyšný na svoj pôvod. (Kuk.); byť p. na svoju prácu, na svoje úsoechy, vedomosti, na svoje postavenie; p-á na svoju krásu; p. na syna; Chlapci boli na Paľa tak trochu pyšní. (Sev.)

3. (o veciach) nádherný, hrdý, vznešený, neprístupný: p-é paláce (Jes.); Pyšné biele plachetnice kolíšu sa na hladine. (Štítn.); kedysi pyšné sídlo grófov (Tat.); Z oboch strán Dunaja pyšné vŕšky stoja. (J. Kráľ); mešťania pyšnej Bystrice (Bodic.); Na čele zástupu kráča pyšná postava mládenca. (Kuk.) Pyšné prilby rímske do prachu sa ronia. (Chal.);

pyšne prísl. s pýchou, povýšene; hrdo, neprístupne: p. dvíhať hlavu (Tim.); p. odpovedať (Kal.); Sedel pyšne na voze. (Krno) Veža zámku čnela pyšne do výše. (Vaj.)

pyšný príd. (píšni)
1. csl správajúci sa povýšene, pohŕdavo, namyslený, vystatovačný: A ňach šeci ľuďá veďá, aká si ti pišná! (Medzibrodie n. Or. DK); Ďuro bou̯ píšňi mláďeňec (Králiky BB); Ohrďou̯ ma, ľebo je píšni (Prievidza); Takí je pišní, misľí si o sebe, že je najmúdrejší (Kokava n. Rim. RS); Ňeupitani človeg bul pišni grof (Spiš. Štvrtok LVO); Mlade dzifče kuśčičko pišne (Fintice PRE); Ňimaž bidz na co pišni (Dl. Lúka BAR)
L. pišní andeli (Zvončín TRN) - čerti
F. pišní ako páu (Bobrovec LM) - veľmi pyšný; je ích tu jak pišníh andelóv (Brestovany TRN) - veľmi veľa; pišné stvorení predávalo korení (Brestovany TRN) - pýcha odpudzuje
2. hrdý na niekoho al. na niečo, spokojný s niečím: Uš som mav v ruke moje koňe, tak som bov píšni a tak som sa ťešev (Chrabrany TOP); Tento človeg bol na toto richtárstvo strašňe pišní (Mestečko PCH); Dzeuka bula pišna, že išla za kresnu, že je kresna (Rozhanovce KOŠ)
3. (o veciach) bohato zdobený, nádherný, honosný: F Sekulách máme pišné kroje (Sekule MAL)
L. pišna večera (Torysa SAB) - obradová hostina pred svadbou
4. v dvojslovných názvoch
a. záh rastliny: pišná rúža (Brodské SKA, Hlboké SEN) - okrasná rastlina, bot. astrovka čínska (Callistephus chinensis)
b. časti tela: pišná ďierka (Mošovce MAR) - žart. hrtan pyšne i pyšno prísl. k 1, 2: Aľe sa ľen pišňe ňesie f tom kožuchu! (Kláštor p. Zniev. MAR); Tá sa mi lúbí, čo tak pišno s kasanicu ofiécá (Myjava); Takima visokima opatkama mala topánki a ona jako choďela, aš tak tancuvala, tak pišno (Hrušovany TOP); pišňe (Lipt. Ján LM)

pyšný príd
1. (o človeku) namyslený, sebavedomý, spupný: welmi bratry nagmilegssy, gestliže se rospomeniete, odkud ge (duchovné dary) mate, teg sem nadege, že nebudete tak pissni a naduty (TC 1631); nebo chudobneho prazny messecz geho prinassy k potupeni, zwlasst u lidj pissnich, wysokomysnich neprospiwa vmenj (BV 1652); čym ge wic zwyssene slunce, meňeg má nahlosti, y ty nebud pissny, když budess w hodnosti (GV 1755); arrogans: hrdy, pyssny, o sebe mnoho držjcy (KS 1763); vaša dcéra velmi pyšná, ani za mnú ven nevyšla (AD 1782)
2. (o veciach) nádherný, veľkolepý, pompézny: wywleče was smrt s tich wassich domow krasnych a pyssnich (ZA 1676); (drahé kamene) dosť bili bohaté a prirozením svím ozdobeňím na závist pišné (BR 1785); pissne ssaty a rucho nositi nedowolila (MiK 18. st); subst p. m kto je namyslený, spupný: welmi naplniena gest dusse nasse posmechom bohatych a potupow pyssnych (BAg 1585); običegné srdce podwracuge pyssných (CC 1655); -e, -o prísl k 1: nemass pyssne si počinat z velkym vojenskym hufem (BV 1652); ceste bezbožnjku sstastne se wede, magi pokog wssickni, kteryž se pissne zpronewerili (SP 1696); superbite: pyssne; arroganter: pjssno, hrdo, s pochwalenjm seba; supino: pyssne chodjm; inflatius: pyssňegsség (KS 1763)
L. (:pocestnj:) any swe wecy nemjrne newichwaluge, neb se pišne newinašy (KoB 1666) nepýši sa; k 2: gloriose: sláwne, nádherne, pyssne; pompabiliter: nadherne, pyssne; pompose: nadherne, pyssne, chwostne (KS 1763); (žena) mne dopomohla wssetkim nesprawedliwostam, ona abi se pissne, nadherne na modu swetsku nosila, dobre žila (MiK 18. st); -osť ž namyslenosť, povýšenosť, spupnosť: žadnym ginssym mocnegssym lekarstwym rani pyssnosti hogit nebudess (BlR 18. st)

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko PYŠNÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 87×, celkový počet lokalít: 28, najčastejšie výskyty v lokalitách:
KLÁŠTOR POD ZNIEVOM, okr. MARTIN – 9×;
MARTIN, okr. MARTIN – 8×;
ČACHTICE, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 6×;
HLOHOVEC, okr. TRNAVA (od r. 1996 HLOHOVEC) – 6×;
BANSKÁ BYSTRICA, okr. BANSKÁ BYSTRICA – 5×;
BLATNÉ, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 SENEC) – 4×;
LAZANY (obec KLÁŠTOR POD ZNIEVOM), okr. MARTIN – 4×;
PODOLIE, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 4×;
ROŽŇOVÉ MITICE (obec TRENČIANSKE MITICE), okr. TRENČÍN – 4×;
SENEC, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 SENEC) – 4×;
...

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu