naspodku
I. prísl. v spodnej časti, dolu, op. navrchu: cukor zostal n., n. v skrini
II. predl. s G vyj. umiestnenie v spodnej časti, op. navrchu: n. skrine je zásuvka
naspodku prísl. i predl. s G
*naspodu → správ. naspodku
naspodku1 prísl. ▶ v spodnej, dolnej časti, dolu, dole; op. navrchu1, hore1: nádoba je n. širšia; nohavice mal n. celé zablatené; tričko je n. lemované; skrinka má n. nožičky; Aj v takom vysokom veku mal ešte päť zubov - dva navrchu a tri naspodku. [L. Ťažký]
naspodku2 predl. s G ▶ vyjadruje umiestnenie v spodnej časti niečoho; op. navrchu2: kontakt je uvedený n. stránky; n. nádoby sa usadia kaly; mužstvo skončilo n. tabuľky; sveter mám n. ruksaka
*naspodu ↗ správ. naspodku
dolu 1. smerom na miesto položené nižšie, nízko (op. hore, dohora, nahor) • dole • nadol: dolu, nadol išli veľmi rýchle; po lane sa spúšťal dole, nadol • poet.: dol • vdol (Vajanský, Lenko) • zried. dodola: Auto sa valilo dodola. (F. Hečko) • zastaráv.: dolunižšie • dolenižšie • nár. doluká: nemohla zájsť doluká do mesta (Ballek) • tadolu • tamdolu (tamtým smerom dolu): tadolu, tamdolu sa pozri
2. do spodnej časti (op. hore, navrch) • dole • dospodu • dospodku • naspodok: dolu, dole, dospodu nahádzali kamene; cenné veci uložil dospodku, naspodok • zastaráv.: dolunižšie • dolenižšie: zostúp dolunižšie • zried. podspod: skryl ich podspod medzi klady
3. na nižšie, nízko položenom mieste, v spodnej časti (op. hore, navrchu) • dole • naspodku: v skrini dolu, naspodku sú iba samé haraburdy; dolu, dole nebolo vidieť nikoho • tamdolu (na tamtom mieste dolu): tamdolu je studnička • zastaráv.: dolunižšie • dolenižšie: Dolunižšie na doline je úzky most. (Chudoba)
naspodku p. dolu 3
naspodku prísl. i predl. s 2. p. dolu, v spodnej časti niečoho: Naspodku máš chlieb a klobásu. (Heč.); n. zásuvky, skrine, kufra
naspodku, naspodu i naspode I. prísl. csl v spodnej časti niečoho, pod niečím, dole: Nohi naspotku boli spojené, to bolo pocctolie (V. Maňa VRB); Naspotku f truhľici ľežaľi kľúče (Králiky BB); V ňon bole edné čérne hábe, a nacpotku, čo son sa nazdav že je chľeba, bola edná veľká kňiha f tvrdech pargaménoch (Turíčky LUČ); Šest chlapcov išlo krúcid hore, na ten ringišpír, do si zaplacil, tí sa naspotku točili (Kostolné MYJ); Naspodu biu̯o takové drobné seno (Mokrý Háj SKA); Naverhu taňire buľi, naspotku buľi miski (Baldovce LVO); Buu̯ taki duhol visoki a naspodze piuňica (Sobrance) II. predl. s G vyjadruje umiestnenie v spodnej časti: naspotku voza (Hruštín NÁM, Zábrež DK)
naspodku, naspodu prísl dolu, v spodnej časti niečoho: almariu weliku, co ge naspotku postel (s. l. 1683); wyssny kamen naspotku na try cuole se wčil nachaza (L. JÁN 1704); w materij wlahowatég naspodu usedá kál (KS 1763)