kolaps -u m. lek. náhle ochabnutie organizmu vyvolané zlyhaním krvného obehu, zrútenie sa;
pren. publ. zlyhanie: dopravný k.
kolaps -su pl. N -sy I -smi/-sami m.
kolaps -su pl. N -sy I -smi m. ⟨lat.⟩ 1. lek. ▶ náhle ochabnutie al. zlyhanie činnosti niektorého orgánu al. orgánových sústav, obyč. u ľudí, často sprevádzané krátkou stratou vedomia: obehový, srdcový k.; k. obličiek, pľúc; psychický, nervový k. zlyhanie duševnej činnosti človeka, psychické zrútenie 2. ▶ zlyhanie funkčnosti objektu, systému a pod., sprevádzané oslabením al. zastavením jeho činnosti, zrútenie: finančný, hospodársky k. úpadok, bankrot, krach; k. ekonomiky, výroby; spôsobiť, zastaviť k. dôležitých podnikov; inštitúcii hrozí úplný k.; faktory vyvolávajúce ekologický k.; zadlženosť vedie ku kolapsu firmy; svetelná signalizácia bráni pred dopravným kolapsom □ fyz. gravitačný kolaps proces, pri ktorom sa teleso pôsobením gravitačnej sily nekontrolovane zrúti samo do seba
kolaps -u m. ‹l› lek. ochabnutie al. zlyhanie činnosti nejakého orgánu: cirkulačný k. vznikajúci zlyhaním návratu krvi zo žíl dolných končatín do srdca s následným odkrvením mozgu a prechodnou stratou vedomia; k. pľúc nevzdušnosť pľúcnych alveol vznikajúca ako následok pneumotoraxu poúrazového al. liečebného; tech. k. konštrukcie zrútenie konštrukcie, ktoré nasleduje bezprostredne po vyčerpaní pevnosti materiálu; pren. finančný k.; k. dopravy zlyhanie, zrútenie, skrachovanie;
kolapsový príd.
kolaps, -u m. lek. náhle ochabnutie organizmu sprevádzané stratou vedomia