evanjelik [-ňie-] -a mn. -ci m. príslušník kresť. cirkvi vychádzajúcej z učenia M. Luthera;
evanjelička -y -čiek ž.;
evanjelický príd.: e-á cirkev; E-á cirkev augsburského vyznania na Slovensku; e. kňaz, kostol;
evanjelictvo -a s. evanjelická viera
evanjelička [evaňie-] -ky -čiek ž.
evanjelik [evaňie-] -ka pl. N -ici G -kov m. ▶ člen evanjelickej cirkvi založenej na učení M. Luthera: vydala sa za evanjelika; evanjelici používali biblickú češtinu ako bohoslužobnú reč ▷ evanjelička -ky -čiek ž.
evanjelik -a m. (evanjelička -y ž.) príslušník evanjelickej cirkvi
evanjelik, -a, mn. č. -ci m. príslušník evanjelickej cirkvi;
evanjelička, -y, -čiek ž.;
evanjelický príd.: e. kňaz, e. kostol, e-á viera, e-á cirkev;
evanjelicky prísl.;
evanjelictvo, -a str.
1. evanjelická viera, evanjelické vyznanie;
2. hromad. evanjelici
evanjelik m. (evangeľík, evanďelík) csl náb. príslušník evanjelickej cirkvi: Ja̋ som tiaž evanjelík (Rochovce ROŽ); Von je precca evanjelik (Val. Belá PDZ); Evanďelici majú raďi bibliju (Bánovce n. Bebr.); V naší dzedziňe nebiu̯ aňi jeden evanďelík (Kúty SKA); U naz ňid evangeľici (Dl. Lúka BAR); evanjelička ž.: Evanďelički mali konfirmáciju (Bánovce n. Bebr.); Má ďieuča také, čo je proťi vóli evanďelička (Svätoplukovo NIT)