Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

päta -y piat ž.

1. zadná časť chodidla: zvrtnúť sa na p-e, poraniť si p-u

2. časť pančuchy al. obuvi na tejto časti nohy: zodraté p-y pančúch

3. spodná al. zadná časť niečoho: p. stromu, p. vrchu

expr.: byť niekomu v p-ách, za p-ami a) neďaleko za niekým b) prenasledovať niekoho; šliapať, stúpať niekomu na p-y a) doháňať ho (pri chôdzi, pri súťažení ap.) b) byť prísny k niekomu, obmedzovať ho; visieť niekomu na p-ách neodbytne chodiť za ním, sledovať ho; lepiť, vešať sa niekomu na p-y a) byť ustavične blízko neho b) nadbiehať, vnucovať sa; lízať p-y niekomu; vytiahnuť p-y odniekiaľ vyjsť, odísť; ukázať niekomu p-y ujsť; nemať niečo ani v p-e vôbec sa nestarať; smola sa mu lepí na p-y; od hlavy po p-y (byť nejaký) celý; nemá to → hlavy ani p-y; hrub. otrčiť p-y zomrieť; Achillova p. slabé miesto;

pätový, pätný príd.: p. kĺb;

pätka -y -tiek ž.

1. zdrob. k päta

2. pätica2: p. pažby, p. stĺpca;

pätkový príd. k 2: p-é ložisko, p. tlak;

pätička -y -čiek ž.

1. zdrob. k 1

2. hovor. expr. zahratie lopty pätou (vo futbale);

pätôčka -y -čok ž. zdrob. k 1


päťka -y -tiek, pätorka -y -riek ž.

1. číslo, číslica 5

2. niečo označené číslicou 5 (izba, autobus ap.); takto vyjadrujúce istú hodnotu (známka, body ap.): bývať na p-e, viezť sa p-ou; dostať p-u známku 5. st., nedostatočnú

3. pätica1: víťazná p.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
päťka ‑y ‑tiek, pätorka ‑y ‑riek ž.
pätka ‑y ‑tiek ž. (časť chodidla; spodná časť); pätkový; pätička ‑y ‑čiek, pätôčka ‑y ‑čok ž.

pätka -ky pätiek ž.


päťka -ky pätiek ž.

päťka -ky pätiek, pätorka -ky -riek ž. 1.číslo, číslica 5, päť: rímska, arabská p.; bruchatá p.; moje šťastné číslo je p.; PIN kód obsahuje štyri päťky; v dátume narodenia má dve pätorky; jeho hrací dres zdobí p.; napísať na tabuľu veľkú pätorku, päťku
2.niečo označené číslom 5 (izba, dom, dopravný prostriedok a pod.); čo je piate v poradí: srdcová, guľová p. v kartách; cestovať do práce päťkou dopravným pro­striedkom číslo 5; dať si vytrhnúť pravú dolnú päťku zub na dolnom zubnom oblúku označený číslom päť; z päťky hlavičkoval do žrde zo vzdialenosti piatich metrov od brány; v úvodnom kole nasadená pätorka nestačila na súperku hráčka umiestnená v istom rebríčku na piatom mieste; prepnúť program na päťku na piaty televízny okruh al. kanál; byť v päťke v piatej platovej triede; preradiť na päťku pri jazde preradiť na piaty rýchlostný stupeň
3. iba päťka obyč. pl. päťky hovor.niečo označené, určené piatimi (mernými) jednotkami: manžel má osmičky a ja mám päťky obuv, topánky veľkosti čísla päť; žena si dala zväčšiť prsia na päťky
4.piaty, najhorší stupeň hodnotenia prospechu žiaka základnej a strednej školy na Slovensku, nedostatočná: žiacka knižka plná pätoriek; dostať päťku, pätorku z písomky; musíš si opraviť tie dve pätorky zo slovenčiny; pre päťku, pätorku z diktátu mi rodičia zakázali počítač na celý týždeň
5. ▶ skupina piatich osôb al. vecí tvoriacich celok; syn. pätica1: svetová p. poisťovacích spoločností; títo piati chlapci zo 4. B – to je slávna p.; časopis sa ocitol, umiestnil v prvej päťke najčítanejších periodík medzi prvými piatimi; tréner hokejistov má k dispozícii päť kompletných pätoriek a troch brankárov päť skupín po päť hráčov; Zdenka sa ako jediná z ich päťky stihla vydať a je jednoznačne spokojná. [T. Keleová-Vasilková]; K veľkej päťke afrických zvierat patria: byvol, slon, lev, leopard a nosorožec. [Cs 2011]


pätka -ky pätiek ž. 1. odb. ▶ spodná časť niektorých predmetov, zariadení, nástrojov slúžiaca na zachytenie al. podopretie, pätica2, podstavec: p. kosy; gumová p. na pažbu; p. na šitie gombíkových dierok; karvingové lyže majú široké špičky a pätky, ale pod topánkou sú úzke; stroj. p. pneumatiky časť plášťa pneumatiky vytvarovaná na správne dosadnutie plášťa na ráf; archit. základová p. betónový plošný základ prenášajúci zaťaženie stĺpa na základovú škáru; betónová p.; p. piliera mestskej estakády; p. antického stĺpa; polygr. p. písma, písmena priečne zakončenie ťahu písmena; Gotický stĺp tvorí vysoký polygonálny pilier spočívajúci na pravouhlej stupňovitej pätke. [KN 2002]
2. krajč.časť odevu zakrývajúca obyč. vrecká, príklopka, výložka: ozdobná p. s gombíkom


PaťkaPatrícia


pätorkapäťka


Patrícia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.lat.⟩ ▶ ženské rodné (krstné) menodom. Paťa Pate Patí; zdrob. Paťka -ky Patiek, Paťuška -ky -šiek

pätica1 útvar, ktorý sa skladá z piatich osôb al. vecí • päťka pätorka: pätica, päťka kamarátov; víťazná pätorka reprezentantiek


pätka spodná časť niektorých zariadení al. nástrojov • pätica: pätka, pätica pažby, žiarovky

p. aj podstavec


päťka 1. číslo, číslica päť; niečo označené číslom päť • pätorka: cestovať päťkou, pätorkou; bývať na päťke, pätorkenedostatočná (známka v školskom hodnotení): dostať z fyziky nedostatočnúštud. slang.: guľa baňa

2. p. pätica1


podstavec vec, na ktorú sa niečo kladie, upevňuje • zastar. postament: mramorový podstavec, postament pomníkapodstava: podstava sochyzried. podstavok (Figuli)zried. stolec: Madona na pozlátenom stolcistatív (podstavec na upevnenie prístroja): statív fotografického prístrojapodnož podnožka (spodná časť niečoho): podnož, podnožka strojaodb.: pätica pätka (spodná časť niektorých zariadení): pätica, pätka kosyodb. sokel (spodná časť stavby, stenový výklenok): dlaždicový sokelšasi, pís. i chassis (podstavec elektrického prístroja): gramofónové šasi, chassisstojan (konštrukcia, na ktorú sa veci kladú, upevňujú): maliarsky stojan

p. aj stojan

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

päta, -y, piat ž.

1. zadná časť chodidla: zraziť p-y obyč. opätky; zvrtnúť sa na p-e obyč. na opätku; šaty po p-y veľmi dlhé; pren. Mňa panská surovosť šliape tvrdou pätou. (Sládk.)

expr. niekomu p-y lízať pochlebovať, podlizovať sa; hovor. prilepiť sa, lepiť sa niekomu na p-y neodbytne ísť, chodiť za niekým; expr. otrčiť p-y zomrieť; hovor. vytiahnuť p-y (z domu) vyjsť, odísť; ukázať p-y ujsť; hovor. od hlavy po p-y (do p-y) celý; hovor. premerať si niekoho od hlavy po p-y, od p-y do hlavy opovržlivo prezrieť; kniž. Achillova päta zraniteľné miesto, slabá stránka, slabina; hovor. to nemá ani hlavy (hlavu) ani p-y (p-u) je to bez zmyslu, nelogické; hovor. stúpa mu na p-y a) doháňa ho; b) prísne stíha jeho chyby, nedostatky; byť dakomu v p-ách, kráčať dakomu v p-ách, za p-ami sledovať ho; žart. Kto nemá v hlave, má v pätách (prísl.) o zábudlivom človeku; hovor. To mi ani do päty nevošlo (Kuk.) ani som na to nepomyslel.

2. hovor. časť obuvi al. pančuchy, ktorá sa nosí na päte: topánky, pančuchy sú zodraté na p-ách;

3. spodná al. zadná časť nejakého predmetu (napr. vrchu, stromu): p. stĺpa, p. lyží, p. hory, p. stromu, p. kríža; geom. p. kolmice miesto kde sa kolmica dotýka priamky, s ktorou zviera pravý uhol;

pätový i pätný príd.: p. kĺb;

pätka1, -y, -tiek ž. zdrob. k 1, 2 malá päta;

pätička, -y, -čiek i pätôčka, -y, -čok ž. zdrob. expr.


päťka, -y, -tiek i pätorka, -y, -riek ž.

1. číslica 5 (označujúca počet piatich jednotiek);

2. škol. známka piateho stupňa, nedostatočná;

3. útvar skladajúci sa z piatich členov, jedincov: víťazná päťka;

4. hovor. niečo označené číslom 5, napr. električka, izba, pretekár ap.


pätka1 p. päta


pätka2, -y, -tiek ž.

1. menší výstupok, spodná časť niečoho slúžiaca obyč. na zachytenie, podopretie, pätica: p. stopky, p. pažby, p. stĺpa; výsevná p. sejačky; p. spony;

2. krajč. časť odevu zakrývajúca vrecká, záklopka: Na blúze boli dva rukávy, štyri vrecká, zakryté „pätkami!“. (Jes.);

pätkový príd. p. tlak, p-á hrana

päťka i pätorka ž.
1. číslo, číslica 5: Totu petku napiž vekšu! (Dl. Lúka BAR)
2. školská známka 5. stupňa, nedostatočná: Dostau̯ f škoľe pätku (Krivá DK); Dostav tri petki (V. Bielice TOP); Samiä pätorki nosí zo školi (Rat. Bystré REV); Kod nebudež vedet, dostaneš petorku (Rochovce ROŽ); Zase si dovliekol petku? (V. Rovné BYT); Já son za mójho života patorku ňedostala aňi len rás (Lapáš NIT); Ja ňedostala aňi ras petku f škoľe (Dl. Lúka BAR)
3. číslica označujúca istú veľkosť, hrúbku predmetov ap.: Maluo numero lampi, meňej petrioľa zhorelo, svieťevaľi zme peťkou (Pukanec LVI); Bol druot jednotka, dvojka aš pätka (Val. Dubová DK)
4. skupina piatich osôb, pätica: Mlácili f patorce (Bošáca TRČ)
5. spôsob mlátenia piatich mlatcov: Veru bila sa aj patorka, ket pátí mlátili (Radošina NIT)
6. gem expr. päť prstov na ruke: Ulap si to do petorki! (Kameňany REV); Vezmi do petorki a jec! (Rochovce ROŽ)
F. dal mu za to patku celú dlaňú (Bošáca TRČ) - facku
7. peniaz hodnoty
a. päť korún: Išli popred nas (hudcov) a do basi davali petku, peť korun (Terchová ŽIL)
b. zastar. päť zlatých (desať korún): Kosír biu̯ za širákem a pietka f tegezi (Jablonové MAL); patka (V. Rovné BYT); pietka (Brodské SKA); piatka (Udavské HUM); pätkový príd. k 3: Pätkovimí kľincämí pribíjäme tie bľächi (Párnica DK)


pätka ž.
1. zsl, vsl plaz na pluhu: Patka drží hlavu, abi v zemi išla rovno, abi sa ňehegala (Bošáca TRČ); S patku sa drží nacctavená hĺpka brázdi, ale aj celí pluch sa na néj nese (Trakovice HLO); Priciśňi petku na rohadľe do źemi! (Spiš. Štvrtok LVO); patka (Košec. Rovné ILA, Brodské SKA); petka (Budkovce MCH, Stanča TRB)
2. časť kosy
a. ktorou sa pripína na kosisko: Na petke kosa śe urvala (Studenec LVO); Petka s kosi śe založi do persceňa (Dl. Lúka BAR)
b. najširšia časť: Prúd na kose bóv hrupší a tupí, kosilo sa z ostrím a to malo patku a špic (Rumanová HLO); Polahnuté ze špicou sa kosilo, stojáce zboží s patku (Modranka TRN); Ket s kosu kośiš, ta s koncom zahic a s petku dožeň! (Spiš. Štvrtok LVO); patka (Rozbehy SEN)
3. klinovitý koniec kosiska, na ktorý sa zakladá kosa: Davaj pozur, žebi śi petku ňeprestruhal! (Studenec LVO); Uvadzil som do cirňa, ta petka śe mi rosčipila (Ďačov SAB)
4. časť sejačky, výčnelok na spodku lievika, vyrývajúci jarček do zeme, oborávač, vyorávač: Na každém trachtári je patka (Bošáca TRČ); Patka rovno nese celí obhrnák, abi sa nekívav (Trakovice HLO); patka (Kunov SEN)
5. spodná časť praslice, na ktorej sa sedí: patka (Brodské SKA)
6. vin. malý zvyšok starého viničného dreva na odstrihnutom ročnom prúte: Ke_dzestriháš ročné kĺče, ostanú ci patki (Trakovice HLO); Sú podarené tí patki (Hor. Orešany TRN)
7. časť hrady prečnievajúca cez múr: Táto patka zaň (múr) prečňívau̯a (Malacky)
8. výstupok na škridle proti sklzu zo strechy: patka (Bošáca TRČ)
9. závesy na dverách, kovové zariadenie, na ktorom sú zavesené dvere, pánty: A na petki śe založiľi dzvere (Hrabkov PRE)
F. patka mu vrzu̯a (Stráže n. Myj. SEN) - uvoľnili sa mu vetry
10. včel. súčasť úľa, doštička pod letáčom: Na patke vilihuvali čeli (Trakovice HLO); patka (Rakovice PIE)
11. krajč. nov. chlopňa na otvore vrecka: (Vrecko) prikríva patka, alebo tam neňí (Malacky); patka (Spiš. Podhradie LVO)
12. časť rybárskeho háčika (bez očka), na ktorú sa priväzuje vlasec: Tento kaprág má odlomenú patku (Trakovice HLO)


pätorka p. päťka

päťka [pa-], pätitka [pe-] ž nádoba s obsahom 5 okovov: peťitkj 2, čztwerkj 2, trogky desat (L. JÁN 1697); winne sudy desatki 7, patki 8, trogki 3, dwogki 3 (NITRA 1737)

Patka Patka
päťka
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) päťka
G (bez) päťky
D (k) päťke
A (vidím) päťku
L (o) päťke
I (s) päťkou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) päťky
G (bez) pätiek
D (k) päťkám
A (vidím) päťky
L (o) päťkách
I (s) päťkami

pätka
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) pätka
G (bez) pätky
D (k) pätke
A (vidím) pätku
L (o) pätke
I (s) pätkou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) pätky
G (bez) pätiek
D (k) pätkám
A (vidím) pätky
L (o) pätkách
I (s) pätkami

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko PATKA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 170×, celkový počet lokalít: 31, najčastejšie výskyty v lokalitách:
ĽUBORČA (obec NEMŠOVÁ), okr. TRENČÍN – 43×;
NEMŠOVÁ, okr. TRENČÍN – 32×;
HORNÉ SRNIE, okr. TRENČÍN – 14×;
KÚTY, okr. SENICA – 8×;
TRENČÍN, okr. TRENČÍN – 8×;
BORČICE, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 ILAVA) – 7×;
SKALICA, okr. SENICA (od r. 1996 SKALICA) – 7×;
KĽÚČOVÉ (obec NEMŠOVÁ), okr. TRENČÍN – 6×;
TRENČIANSKA ZÁVADA (obec NEMŠOVÁ), okr. TRENČÍN – 5×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 5×;
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu