Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

chýliť -i -ľ! nedok. skláňať, schyľovať, nahýnať, nakláňať: ch. hlavu

// chýliť sa

1. skláňať sa, schyľovať sa, nakláňať sa: konáre sa pod ťarchou ovocia ch-ia k zemi, slnko sa ch-i k západu

2. schyľovať sa (význ. 2): práca sa ch-i ku koncu; neos. ch-i sa k večeru zvečerieva sa

chýliť -li -lia chýľ! -lil -liac -liaci -lený -lenie nedok.

chýliť sa -li sa -lia sa chýľ sa! -lil sa -liac sa -liaci sa -lenie sa nedok.

chýliť -li -lia chýľ! -lil -liac -liaci -lený -lenie nedok. zried. (čo) ▶ meniť základnú polohu niečoho, vychyľovať smerom nadol, nahýnať, nakláňať: ch. hlavu

chýliť sa -li sa -lia sa chýľ sa! -lil sa -liac sa -liaci sa -lenie sa nedok. (k čomu) 1. ▶ meniť svoju základnú polohu smerom nadol; syn. nakláňať sa, kloniť sa: slnko sa chýli k západu; ťažké konáre sa chýlili k zemi [A. Baláž]
2. ▶ približovať sa k určitej časovej hranici; syn. zvažovať sa: deň sa chýli ku koncu; futbalová liga sa pomaly chýli k záveru; neos. chýli sa k večeru zvečerieva sa; chýlilo sa k búrke

nachýliť sa -li sa -lia sa nachýľ sa! -lil sa -liac sa -lený -lenie sa dok. 1. (kam) ▶ (o človeku) urobiť pohyb hornou časťou tela istým smerom a tak sa priblížiť k niekomu, k niečomu, trochu sa skloniť; syn. nakloniť sa, nahnúť sa: n. sa dopredu, nabok, nad stôl; nachýli sa k nemu, nad neho a počúva, čo mu hovorí; Stačí sa nachýliť k peci a človeku vyrazí dych páľava. [J. Kot]; Nachýlil sa trochu do boku a urobil dlhý krok. [D. Dušek]; Vyšli sme do dažďa a nachýlili sa nad okraj rímsy. [J. Žarnay]
2. (kam; ø) ▶ (o veciach) vychýliť sa zo základnej polohy (a vzápätí smerovať k pádu), zvážiť sa; syn. nahnúť sa, nakloniť sa: preťažený voz sa nachýli na jednu stranu; No bicykel sa opäť nachýlil a Beňus spadol. [L. Vadkerti-Gavorníková]; Sud sa nachýlil, zgúľal z voza na zem a pomaly sa pohol nadol. [A. Habovštiak]
3. ▶ (o veciach) stať sa šikmým, nakloneným a zostať v tejto polohe; syn. nahnúť sa: plot sa nachýlil; hraničný stĺp spráchnivel a nachýlil sa; Brána padne, náhrobky sa nachýlia, budúci prídu, zastanú, horko-ťažko prečítajú, ale spomenú si. [A. Baláž]
4. kniž. (k čomu) ▶ (o javoch, procesoch) dostať sa do záverečnej fázy, končiť sa, schýliť sa: rokovanie sa nachýlilo ku koncu; naša cesta sa pomaly nachýlila k záveru; deň sa už nachýlil k večeru; Krásne leto sa nachýlilo k jeseni. [J. Blažková]
▷ nedok. k 1 – 3 ↗ nachyľovať sa, k 4 ↗ chýliť sa, zried. ↗ nachyľovať sa

chýliť sa p. kloniť sa 1

kloniť sa 1. vychyľovať sa zo základnej polohy smerom dole • nakláňať sa • skláňať sa: obilie sa kloní, nakláňa, skláňa k zemi • zohýnať sa • ohýnať sa • zohýbať sa • ohýbať sa (do oblúka): zohýna sa, aby všetko pozbieral • nahýnať sa (nad niečím): nahýna sa nad kolískou • zvažovať sa • znižovať sa: terén sa zvažuje, znižuje k moru • chýliť sa • schyľovať sa (blížiť sa k istej hranici): slnko sa chýli k západu; neos. schyľuje sa k večeru

2. pridávať sa na stranu niekoho (v názoroch a pod.) • prikláňať sa: kloní sa, prikláňa sa na protivníkovu stranu • kniž. gravitovať: gravitovať k pravici

zvažovať sa dostávať sa do naklonenej roviny; pozvoľna smerovať dolu (op. stúpať) • klesať: breh sa mierne zvažuje, klesá k lesu; ulica sa prudko zvažuje, klesá • znižovať sa: chodník sa na konci zvažoval k záhradám • padať • spadať • spadávať • spadúvať (prudko): svah (s)padá nadol • skláňať sa (pomaly sa spúšťať): slnko sa skláňa, kloní na západ • schyľovať sa • chýliť sa (k časovej hranici): zvažuje sa, schyľuje sa k večeru

chýliť, -i, -ia nedok. (čo) nahýnať, kloniť, nakláňať: ch. hlavu;

dok. schýliť

|| chýliť sa (k čomu) nakláňať sa, skláňať sa, schyľovať sa: strom sa chýli k zemi; slnko sa chýli k západu zapadá; práca sa chýli ku koncu; starec sa chýli k hrobu; deň sa chýli (Tim.) končí sa; neos. chýli sa k večeru, k noci nastáva večer, noc; chýlilo sa k vojne hrozila vojna;

dok. schýliť sa

chýliť nedok. už expr. nútiť, hnať: Uona ho mocno chiľila do roboti, ta śe schoriu̯, ta umar (Sobrance)

chýliť sa nedok.
1. zsl zohýnať sa, skláňať sa: Darmo je, uz zme starí, us sa chílime g zemi (Lapáš NIT)
2. strsl, zsl obyč. neos. schyľovať sa k niečomu, nastávať: Chíli sa g búrke (Bobrovec LM); Zľe sa toto chíľi, zľe (Bystrička MAR); Vojna sa chílila gu koncu (Rochovce ROŽ); Sem nešeu̯, lebo sa chíliu̯a zima (Jablonica SEN); K pólnoci sa uš chílilo, a nemali zme ani polovičku cesti za sebu (Brestovany TRN)

chýliť ndk
1. k čomu smerovať, spieť k niečomu: (kto) k zlemu chyli, neprestaň ho napomynat (GP 1782); z teho (snívania) lekarý ňegednúc mnohé seba chíľíce ňemoci poznáwagú (BR 1785)
2. koho poskytovať niekomu prístrešie, prichyľovať: Tomass Kutny ma gmenowanu w tych chiziach az do smrty chyliti (SLIAČE 1604)

chýliť sa ndk
1. nakláňať sa, skláňať sa: strana, ktera se chily na tuto stranu (TRENČÍN 1659); dryemagjcy se chyly, to gest hlawú kjwa (KoB 1666); mons procurrit in mare: hora se na more chyli (KS 1763)
2. k čomu (k nej. udalosti, k nej. výsledku) schyľovať sa, približovať sa: kdy se den k wěčeru chilil (SP 1696) zvečerievalo sa; muzsky wek chily se k sešlemu (KoA 17. st); jako se k wojne chililo (JASENICA 1700); lahodne napomináňi običagňe ku dobremu užitku sa chíli (GV 1755); svet se k skonany chily (SS 18. st)