Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

hubár -a m. kto chodí na huby, zaujíma sa o ne ap.;

hubárka -y -rok ž.;

hubársky príd.: h-a vášeň; h-a poradňa

hubár -ra pl. N -ri m.

hubár -ra pl. N -ri m. ▶ kto chodí (obyč. zo záľuby) na huby, kto zbiera a dobre pozná huby: náruživý, skúsený h.; sviatočný h. kto chodí na huby len zriedka; poradňa, príručka pre hubárov; raj pre turistov a hubárov; Nemôžem byť hubárom, nachádzam hríby len náhodou. [V. Bednár]; Na hubára číha v lese asi sto druhov jedovatých a mierne jedovatých húb. [InZ 2002] ▷ hubárik¹ -ka pl. N -kovia m. zdrob.: šikovný, nádejný h.; hubárka¹ -ky -rok ž.: Len čo dorazil na trhovisko, okamžite začal kontrolovať babky hubárky. [P. Jaroš]

hubár kto zbiera a dobre pozná huby • hovor. hríbar

hubár, -a m. hovor. kto chodí na huby, hríbár;

hubárka, -y, -rok ž.

hubár m kto zbiera al. predáva morské huby: spongiator: hubár (KS 1763)