zamestnať dok.
1. prijať do zamestnania: nová továreň z-á viac ľudí
2. zaujať činnosťou, zaneprázdniť: z. myseľ problémom;
nedok. zamestnávať -a
// zamestnať sa
1. začať sa zaoberať činnosťou: z. sa ručnou prácou
2. vstúpiť do zamestnania: z. sa v podniku;
nedok. zamestnávať sa
zamestnať -ná -najú -naj! -nal -najúc -naný -nanie dok.
zamestnať sa -ná sa -najú sa -naj sa! -nal sa -najúc sa -naný -nanie sa dok.
angažovať uzavrieť angažmán s niekým • prijať • zamestnať (v súvislosti s umelcami): angažovali ho, prijali ho do opery na jednu sezónu; zamestnali ho, angažovali ho vo filharmónii
zamestnať p. zaujať 1, zaneprázdniť
zaneprázdniť dať niekomu prácu, poveriť činnosťou náročnou na čas • zamestnať: povinnosti ma zaneprázdnili, zamestnali celé leto • zaujať: obchodovanie ho načisto zaujalo
zaujať 1. vzbudiť záujem, vyvolať pozornosť niekoho niečím • upútať: deti zaujalo, upútalo rozprávanie o cudzích krajoch • fraz.: padnúť do očí • padnúť do oka: látka mu hneď padla do očí, do oka • zainteresovať: ľudí treba zainteresovať o verejné veci • prilákať • privábiť • hovor. pritiahnuť (vzbudiť pozornosť, záujem niečím žiaducim): dobré výkony prilákali, privábili mnohých; ku knihe ma pritiahla priateľka • podchytiť (zaujať a usmerniť): podchytiť záujem mládeže o hudbu • hovor. chytiť: hra ma chytila od začiatku • uniesť • uchvátiť • očariť • nadchnúť (veľmi zaujať niečím pozitívnym, krásnym, dobrým a pod.): krása vychádzajúceho slnka ho celkom uniesla, uchvátila, očarila; nadchla ich myšlienka okamžitej pomoci • fascinovať (silno zaujať): fascinovaný krásou okolia zabudol na čas • hovor. zabrať: debata nás celkom zabrala • zamestnať • zaneprázdniť (zaujať nejakou činnosťou): starosť o deti ju zamestnala, zaneprázdnila po celý deň
2. zaplniť miestne, priestorovo, mocensky a pod. • zabrať • obsadiť: toto územie zaujali, zabrali, obsadili Slovania už v 6. storočí; mladí zaujali, zabrali miesta vpredu; obsadiť funkciu ministra • zaplniť (zaujať voľné miesto): všetky pracovné miesta sú zaplnené • okupovať (vojensky)
zamestnať, -á, -ajú dok.
1. (koho) uzavrieť s niekým pracovný pomer, prijať niekoho do zamestnania; dať niekomu prácu, zamestnanie: nová továreň zamestná 500 robotníkov;
2. (koho, čo) dať niekomu nejakú prácu, poveriť niekoho nejakou prácou, činnosťou; zaneprázdniť: Mohol som ho užitočne zamestnať. (Ondr.) Učupila sa v kúte, aby ruky zamestnala robotou. (Laz.);
nedok. zamestnávať, -a, -ajú
|| zamestnávať sa (čím) nájsť si nejakú prácu, zaujať sa niečím: (Žena) hľadala pohľadom okolo seba niečo, čím by sa zamestnala. (Tat.);
zamestnať [-st(k)n-] dk 1. koho obťažovať niekoho: že sem se opowažila tymto mym psanym W. S. O. zaměsknaty, nemagicze znamosti zwlaštneg z dobrymi pany (ŠTRBA 1620 E) 2. čo z čoho zaplniť niečo, zabrať z niečoho: gehož (stromu) ratolesty wůkol neho mnoho z te syne zamestnali, ssyroce a dalece po pokogj wysely (HI 18. st); -ávať ndk 1. koho obťažovať niekoho, predkladať niekomu svoje starosti: gestli bi se pak to nestalo, potomne z swim spuosobem sweho bi wihledawati a lidi sprawedliwych zamestknawati musil (ŽILINA 1605); ponewač pak o tuže gistu obstawku znowu sausedow neprestawagy zamestnawaty (TRENČÍN 1608); prissel geden od knižete sskolj, rekl gemu: Umrela dcera twa, nezamestnawag mistra (Le 1730) 2. čo zavrhovať niečo: takowy cžlowek priležitost od sameho Boha sobe podanu nezamestnawa, nepohrdawa (SP 1696); zamestnávať sa ndk čím, kým zaoberať sa niečím al. niekým: warug se, milj čloweče, teto wssetečnosti a zbitečnimi swymi slowi daremne se nezamestnaweg (SP 1696); člowek ditky vnawj a ge prosyli, kdy welmi skoro se včy a kdy se schwalnimj wecmi zamestknawati magj (UD 1775); že se wjceg s člowekem (Boh) nebude hadatj a zamesknawatj (CS 18. st)