Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zadržať -í -ia dok.

1. zachytiť (význ. 1), chytiť: pri páde ho z-lo krovie; z-l mu ruku, aby neudrel

2. zastaviť (význ. 1): z. vlak, dieťa; z. útok nepriateľa; z. dych na chvíľu prestať dýchať

3. zdržať (význ. 2): z-ž ho ešte chvíľu u vás!

4. premôcť (význ. 3), potlačiť, zdržať: z. plač, hnev

5. pre podozrenie ap. (dočasne) obmedziť v pohybe, nedovoliť uskutočniť niečo ap.: z-li ho pre príživníctvo zaistili, zatkli; z. list nedoručiť; z. pašovaný tovar; z-ný plat nevyplatený

6. zachytiť (význ. 3): pôda z-í vlahu; (priehradou) z-ná voda;

nedok. zadržiavať -a, zadŕžať -a, zadržovať

// zadržať sa

1. zachytiť sa, chytiť sa, pridržať sa: z. sa zábradlia

2. správaním sa prejaviť, zachovať sa: z-l sa ako chlap

zadržať sa -ží sa -žia sa zadrž sa! -žal sa -žiac sa -žanie sa dok.

zadržať -ží -žia zadrž! -žal -žiac -žaný -žanie dok.

chytiť 1. vziať, zobrať do ruky, do rúk • uchopiť • chopiť • chopiť sa: chytil dieťa za ruku; uchopil, chopil hrniec za ucho; chopil sa sekery • lapiť • ulapiť • kniž.: pojať • jať: (u)lapil nôž, do rúk • schytiť • schopiť • pochytiť (náhlivo, prudko): schytil, schopil ženu do náručia; pochytil palicu a udrel • zobrať • vziať: zobrať, vziať kabelku do ruky, dieťa za ruku • expr.: chmatnúť • schmatnúť • chvatnúť • schvatnúť • chňapnúť • kmasnúť (prudko, v rýchlosti): chmatol, schvatol ho za golier; pes chňapol za kosťou (labami, papuľou) • expr.: zdrapiť • zdrapnúť • popadnúť • zried. spopadnúť • polapiť • rafnúť • subšt.: grajfnúť • zgrajfnúť (prudko): zdrapiť, popadnúť, rafnúť niekoho za ruku • pochytať (postupne, viac vecí)

2. pre škodlivú činnosť obmedziť pohyb, nedovoliť v pokračovaní takej činnosti • zadržať • dostať • dochytiť • lapiť • polapiť • dolapiť: chytiť, zadržať, dostať, dochytiť, dolapiť zlodeja • expr. čapnúť: už ho čapli • zaistiť • zatknúť (dať do vyšetrovacej väzby): vraha zaistili, zatkli • ulapiť (dostať do svojej moci) • zastaráv. dopadnúť • nár. dosalápiť (Kálal)

3. lovom získať • uloviť: chytiť, uloviť rybu • zlapať • lapiť: zlapali, lapili vtáčika • zried. ulapiť • vychytať • vylapať (všetko, do jedného)

4. prudko postihnúť (o citovom al. telesnom hnutí) • zmocniť sa • zachvátiť: chytil ho, zmocnil sa ho žiaľ, strach; zachvátil ho kašeľ • kniž.: jať • pojať: jal ho odpor • zaujať: hra ho hneď zaujala • zasiahnuť (prudko sa rozšíriť; o niečom živelnom): oheň zasiahol vedľajšie domy • napadnúť: choroba ho celého napadla • vychytiť • pochytiť: vychytil ho kašeľ; pochytila ju prudká bolesť

5. p. dostať 3 6. p. stihnúť 2 7. p. prilepiť sa 1

prichytiť 1. zľahka niečo chytiť a v danej polohe držať • pridržať • podržať: vrchnák treba opatrne prichytiť, pridržať; dvere chvíľu prichyť, podrž, aby sa nezaplesli • zachytiť • zadržať: rukou zachytila, zadržala záclonu a hľadela von

2. pevne al. voľnejšie k niečomu pripojiť • pripevniť • upevniť: prichytiť, pripevniť si vlasy sponou; prichytiť, upevniť obraz príchytkou, kolíkom; prichytila, upevnila rukáv špendlíkom • hovor. expr.: pricviknúť • pricvaknúť (zaklinením): prst pricviknutý, pricvaknutý medzi dverami

3. chytiť obyč. pri nedovolenom čine • dochytiť • hovor. expr.: nalapať • nachytať: nachytať syna pri klamstve • pristihnúť: zlodeja prichytili, dochytili, pristihli priamo pri čine; dáva si pozor, aby ho nenachytali, neprichytili pri čiernej jazde • dostriehnuť • vystriehnuť: zlodej sa nedal dostriehnuť; napokon bandu vystriehli • dolapiť • dostihnúť • zastaráv. dopadnúť: páchateľov dolapili, dostihli, dopadli na úteku • polapiť: vinníka už dlhší čas nemožno polapiť • zried. zastihnúť • prekvapiť: nik nás v úkryte nezastihne, neprekvapí • expr.: prichlopiť • prichlopnúť: smrť ju prichlop(i)la na cestách • hovor. expr.: privrznúť • priškripnúť • prištipnúť (dostať do ťažkého položenia, obyč. do väzby): keď ho privrzli, priškripli, napokon sa priznal; prištipnúť pri krádeži niekoho • nár. dopáčiť (Dobšinský) • fraz. dostať do úzkych: je si istý, že ho nedostanú do úzkych • usvedčiť (svedectvom dokázať niekomu vinu): usvedčiť niekoho z klamstva • subšt.: načapať • čapnúť

zadržať 1. zabrániť neželateľnému pohybu • zachytiť • chytiť: zadržať, (za)chytiť padajúce telo; keby ma neboli (za)chytili, zrútim sa z rebríka • zastaviť: zastavil auto ešte včas; zastaviť ženúce sa zviera • staviť: chcel by aspoň na chvíľu staviť beh času • podržať • pridržať • prichytiť (chvíľu, v istej polohe): podržať, pridržať niekomu kabát; prichytil ho, aby nespadol • expr.: spätiť • zapätiť: spätil, zapätil utekajúceho chlapca • zried. zhatiť: zhatiť útočníkov

2. zabrániť v odchode, nedovoliť odísť • zdržať: zadržali, zdržali nás na večeru • zabaviť: zabavili ma dlhšie, ako som rátal • pribaviť • pridržať (trocha zdržať): Len ostaň! – pridrží ho.

3. vôľou prekonať (telesné stavy, city) • zdržať • potlačiť • premôcť • ovládnuť: z(a)držať, potlačiť slzy; premôcť, ovládnuť hnev, slovo na jazyku • zahatať: zahatal príval zlosti, príval slov • zatajiť • zakryť: zatajila, zakryla pred mužom náhly žiaľ, bolestné stony • pritajiť: pritajiť radosť, pritajiť dych

4. úradne vziať do väzby al. dočasne obmedziť v pohybe • chytiť: zadržať, chytiť špióna na hraniciach • zlapať • lapiť (dostať do svojej moci): zlapať, lapiť zlodeja • zaistiť • zatknúť (dať do vyšetrovacej väzby): vraha už zaistili, zatkli • zajať (vziať do zajatia v boji)

p. aj zatvoriť 2

5. spôsobiť, aby niečo ostalo v pôvodnom, nezmenenom stave • udržať • zachovať • uchovať: v izbách musia zadržať, udržať poriadok; pôda dobre zadrží, udrží vlahu; chcú si zachovať, uchovať samostatnosť • podržať si • ponechať si: vie si podržať, ponechať svoj názor

zachovať sa 1. ostať v nezmenenom stave, na pôvodnom mieste • uchovať sa: v kláštoroch sa zachovali, uchovali cenné originály • dochovať sa (z dávnejšieho obdobia): dochovali sa nám správy o pôsobení Rimanov na slovenskom území • udržať sa • pretrvať: dodnes sa udržala, dodnes pretrvala povesť o šľachetnosti hradného pána • vydržať (ostať v dobrom stave): kožuch vydržal desaťročia • zastar. prechovať sa: povesť sa prechovala doteraz

2. preukázať svoj postoj, ukázať sa istým spôsobom • zadržať sa: nepekne sa zachoval, zadržal k rodine • prejaviť sa: čestne sa zachoval, prejavil v ťažkej situácii

zachovať 1. postarať sa o stabilnosť, nenarušiteľnosť niečoho, zachrániť pred zánikom, zmenou • uchovať: uchovať poriadok v izbe; zachovať, uchovať pamiatku na rodičov • zvečniť (zachovať na dlhý čas na obraze a pod.): pomník zvečnil odkaz predkov • udržať: udržať niekoho pri živote; mesto si udržalo starobylý ráz, zvyky, dobré mravy; zachovať si, udržať si rozvahu • zadržať • podržať: zem zadržala, podržala vlahu • uchrániť • zachrániť: kaštieľ uchránili, zachránili ako vzácnu pamiatku • ubrániť • uhájiť (pred niekým, niečím): ubrániť, uhájiť si česť, postavenie • obhájiť: prvenstvo, postavenie v lige si obhájili

2. podrobiť sa niečomu, čo sa vyžaduje • dodržať • splniť: zachovať, dodržať dohodnuté pravidlá; zachoval, splnil všetko, čo sľúbil • rešpektovať • uznať (prijať ako nevyhnutné, potrebné): rešpektoval, uznal predpisy • kniž. sledovať (nedok.): sleduje líniu

3. zachovať si p. zapamätať si

zachytiť sa 1. uchopením opory al. na nejakej prekážke zamedziť ďalší pohyb • chytiť sa • prichytiť sa • zadržať sa • pridržať sa: (za)chytiť sa, prichytiť sa o konár; zadržať sa, pridržať sa dverí, obloka • zastaviť sa: pri páde sa zastavil na strome • uchytiť sa: uchytiť sa pazúrmi na skale • zavadiť (neúmyselne sa zachytiť): zavadiť o stoličku • expr. zakvačiť sa • zakvačkať sa (pevne): zakvačil sa o plot, vlasy sa mi zakvačili do konárov • expr.: zaháčiť sa • zakosíliť sa • zried. zasídliť sa (Dobšinský) • uviaznuť (ostať väzieť na jednom mieste): auto uviazlo na strome

2. nájsť oporný bod • oprieť sa • uchytiť sa: nemá sa o čo v nešťastí zachytiť, uchytiť, oprieť • utkvieť • kniž. spočinúť • zastaviť sa (o pohľade, zraku): oči mu utkveli, spočinuli na obraze dieťaťa; zrak sa mu zastavil na skupinke ľudí

zachytiť 1. zabrániť pohybu, obyč. neželanému • zadržať • chytiť: keby som ťa nebol (za)chytil, zadržal, spadneš do jamy • uchopiť • podržať: uchopiť, podržať topiaceho sa za nohy; priehrada vodu zachytí, podrží • pozachytávať (postupne zachytiť)

2. spôsobiť, aby niečo spolu (obyč. zľahka) držalo • prichytiť • pridržať: zachytila, prichytila si vlasy sponkou • upevniť • pripevniť • odb.: fixovať • zafixovať (pevnejšie): upevniť, pripevniť niečo remienkom • expr.: zakvačiť • zakvačkať: rukáv si zakvačil, zakvačkal do tŕnia • hovor. zaháčiť: zaháčiť do dverí • hovor. expr. zahačkať • pozachytávať (postupne zachytiť)

3. dotknúť sa niečoho (obyč. pri mimovoľnom pohybe) a obyč. vziať so sebou • zavadiť • zasiahnuť • začiahnuť: zachytiť, zavadiť nohou o kameň, o prah; nevdojak ma zasiahlo, začiahlo rútiace sa koleso

4. prísť niekam včas a tak nájsť niekoho, niečo • zastihnúť • stihnúť • chytiť • dostihnúť: vlak ešte (za)chytil, (za)stihol; búrka nás už nezachytila, nezastihla, nedostihla • zadržať • zastaviť • pristaviť: rozmýšľal som, kde môžem ešte kamaráta zachytiť, zadržať; zastavil ma, pristavil ma na ulici

5. zistiť niečo, čo malo ostať zatajené, zistiť niečo škodlivé • odhaliť: zachytiť, odhaliť protištátnu činnosť • zadržať • prichytiť: zadržali, prichytili páchateľov pri čine • zastaráv. dopadnúť: dopadli utečenca na hraniciach

6. p. zbadať, vycítiť 7. p. zaznačiť 1, zobraziť

zajať 1. odňať slobodu nepriateľovi v boji • vziať do zajatia: zajali ich tesne pred koncom vojny • zadržať • chytiť: vojakov zadržali, chytili nepriateľské vojská • odviesť • zlapať • lapiť: keď ich nepriatelia odviedli, zlapali, lapili, pridali sa k nim • pozajímať (postupne zajať)

2. nadobudnúť moc nad niekým (o duševných stavoch, citoch) • zmocniť sa • ovládnuť • expr. opantať • opanovať: celého ho zajala, ovládla, opanovala túžba vrátiť sa domov • zachvátiť • expr. schvátiť • premôcť • zmôcť: zachvátil, premohol ma žiaľ • preniknúť • prejať: bôľ mu prenikol, prejal srdce • zájsť: zašiel ju zármutok nad stratenou mladosťou • kniž.: pojať • jať: (po)jala ma úzkosť

zadržať, -í, -ia dok.

1. (koho, čo) niekoho al. niečo padajúce, klesajúce zachytiť, podoprieť: Bol by sa celkom zvalil, keby ho Kubo nebol zadržal mocnou dlabou. (Hor.) Chytíš tu, tam ti padá, tam zadržíš, tu sa ti rúti. (Urb.)

2. (čo) rukou, nohou, prípadne nejakým predmetom podržať, pridržať (obyč. na chvíľu): Lejla zadrží kolísku nôžkou. (Vaj.) Podával Petrovi vrece. — Roztvor a zadrž! — vravel. (Švant.) Jančuš ju (ruku) chcel zadržať, ale potom ju pustil. (Min.)

3. (koho, čo) al. činnosti, zamedziť, prekaziť pohyb, znemožniť niekomu pohyb, postup: Zadržal rukou ženu, lebo chcela odísť. (Štef.) Počkaj — zadržala ho ramenom. (Jes.) Dohoní každého. Zadrží z kabát. (Jes.) Kapitán prudko zadržal koňa. (Min.) Nikto nás nemohol zadržať. Pustili sme sa cez most. (Pláv.) Nič na svete by vás nebolo mohlo zadržať. (Karv.) Oznámil do telefónu, že Rusi postupujú veľkou silou, že ich nemožno zadržať. (Taj.); šport. z. protihráča, útočníka, z. útok;

4. (koho) zabrániť niekomu v odchode, nedovoliť niekomu odísť, prinútiť zostať (často za účelom pohostinstva), zdržať: Keď chcel aj Tomáš odísť, palier ho zadržal: „Ty ostaň tu!“ (Zúb.) Ľudovíta zadržal starý pán na noc. (Vaj.) Pánov na moju radosť zadržala i na večeru. (Tim.)

5. (koho, čo) vziať do väzby, úradnou mocou obmedziť pohyb niekoho, niečoho: z. obvineného, podozrivú osobu, špióna ap.; polícia zadržala 10 ľudí; Tam a tam zadržali nákladné auto obchodníka, plné liehu! (Jil.) Keby ste pobadali, že niekto niečo tento..., hneď zadržať a hlásiť mne. (Urb.)

6. zried. zastaviť sa na chvíľu, ostať stáť, postáť: Súdruh, nestúpaj ta! Zadrž, cúvni! (Fr. Kráľ)

7. (čo) vytvorením prekážky niečo nahromadené zachytiť, zastaviť: t., vodu (priehradu); Vychudnuté konáre stromov nevedeli zadržať všetok sneh, ktorý sa nedávno nasypal. (Jil.)

8. (čo) niečo vyvíjajúce sa, plynúce zastaviť, zabrániť vývoj niečoho: t. vývin, pokrok rozvoj;

9. (čo) potlačiť, premôcť, ovládnuť: z. dych, slzy, plač, kašeľ, smiech, úsmev; zadržaný hnev; Chcela ju (lož) zadržať, udusiť v sebe. (Urb.)

● z. jazyk za zubami neprehovoriť; z. slovo (slová) na jazyku (na perách) úmyselne nevysloviť, nepovedať, zamlčať;

10. (čo) zachovať, uchovať, udržať, podržať: pôda zadrží vodu, vlahu ap.; z. rovnováhu; z. istú mieru (Jégé); zastar.: Pečivo od bokov odstane a nezadrží formu. (Vans.) Chorváti sú ťá šťastná haluz, ktorá si ústavu i slobodu zadržala. (Vaj.)

11. (čo) (o peniazoch, o plate ap.) nevydať, nevyplatiť, podržať: z. peniaze, plat; Napokon navrhla zadržať na eventuálne závady dvadsať percent sumy. (Gráf) Čo dali navyše, to zadržal (Taj.) nechal si, neodovzdal.

12. (čo) (o zásielke) nedoručiť, ponechať u seba: Už poštár opovážil sa zadržať časopisy. (Vaj.)

13. trochu zastar. (čo) dodržať, splniť, zachovať: z. sľub, slovo, vernosť; Do roka nehnem sa z domu, to i zadržím. (Tim.)

14. zried. (koho) zaneprázdniť, zabaviť, zdržať: Práce zadržali ma, a tak aspoň dom chcel som vidieť. (Vaj.) Pomáhal som Margitke a potom ma kniha zadržala. (Smrč.)

15. zastar (čo) urobiť, vykonať: Musím zadržať exekúciu. (Jes.) Odpoludnia zadržali konvent (Tim.) usporiadali;

nedok. k 1-4, 7-15 zadržiavať, k 1-4, 7-10, 12 zadŕžať, -a, -ajú, k 2, 3, 5, 7-15 zadržovať, -uje, -ujú

|| zadržať sa

1. zachytiť sa, prichytiť sa, pridržať sa: Zatackala sa a zadržala sa až pri dverách. (Jil.) Ako sa človek môže zadržať, ak spadne na ľadovom svahu. (Bedn.)

2. zdržať sa, zastaviť sa, ostať niekde na čas: Kam podel sa a tobôž, kde sa zadržal zas náš hrdina? (Jes.); pren. Dôkladnosť, s akou sa Kalinčiak zadržal pri týchto postavách, nasvedčuje... (Mráz) dôkladne ich vykreslil.

3. hovor. (ku komu, proti komu, pred kým i bezpredm.) v konaní, v správaní sa zachovať, prejaviť sa, ukázať sa istým spôsobom: Negalantne zadržal sa k Aranke. (Kuk.) Vy ste sa proti Ilonke mrzko zadržali. (Jégé) Vyzvedal sa potmehúdsky richtár, aby sa zadržal pred žandármi. (Kuk.) Pochválili princa, že sa dobre zadržal. (Dobš.)

4. zastar. udržať sa, vydžať, zachovať sa. Sila naša zadržala sa v rozpadnutosti našej. (Štúr) Nemohol sa zadržať, aby nepoznamenal. (Urb.);

nedok. k 1, 2 zadržiavať sa

|| zadržať si trochu zastar. (čo) podržať si, ponechať si, nechať si; zachovať si, uchovať si, udržať si: Pravdaže si svoju mienku zadržím. (Jégé) No jednak zadržím si svoju tajnosť. (Tim) Nech si zadrží svoj charakter. (Kuk.) Ak si chce „honor“ zadržať, musí všetkému vyhnúť. (Taj.)

zadržať [-d(e)r-] dk
1. koho, čo zachytiť niekoho al. niečo padajúce, podoprieť: že se arki Pane dotknul, že gu padagicu ulapit a s nečistima rukama zadržat chtel (SJ 18. st); byl bys juš wpadel do propasti hlubokej, kdy by te ruka milosrdenstwý Boskeho od upadku ňebyla zadržala (CDu 18. st) odvrátila
2. koho, čo zastaviť, zamedziť niekomu zakrytím úst a nosa dýchanie, prístup vzduchu, znemožniť niekomu dýchanie: gestli welmi omdlewagj, muže se gjm twar studenu wodu pokropiti, usta a nos zadržeti (HT 1760)
3. koho, čo zastaviť v pohybe al. v činnosti niekoho al. niečo, zamedziť, prekaziť pohyb niečoho, postup niekomu al. niečomu, chytiť niekoho: ze on (Turek) bude gynak wymisslet, snad ho Polska zem zadrzj (TRENČÍN 1663) zastaví; az pred panj Rokitku mohly kone zadrzane bity (SKALICA 1687); guž mecž s posswy vitahl (Abrahám) a na Izaka, že ho zetne, wznesl y bil by geho stial a spalil, kdiby geho ruku angel Panie nebil zadržal (MS 1758); dawno by bylo nebe ze zemu prepadlo, kdyby Maria prosbamy obe byla nezadržala (SJ 18. st) nezachovala
4. koho, čo zabrániť niekomu, niečomu v odchode, nedovoliť niekomu odísť, prinútiť niekoho zostať (aj s cieľom pohostinstva), zdržať niekoho al. niečo: kdyz geden druhemu puogczi kuoň aneb ssatuow do vrzeczeneho dne a zadrzi-li pak ten wysse toho dne; pakliz geho pan zadrzi az do swe smrti (ŽK 1473); raczte mi laskawe oznamit, dolu-li ho mam poslat, cžy pak tuto zadržet (BYTČA 1604); plt pak až posawad tam sem zadrzal prj brehu žjljnskem, čekagice dalssjeg dispositie (RAJEC 1694); a mna na fristuk zadrzal (T. DVORY 1758); že gjm na hostinu gahna chitil a za tjden zadrzal (PONIKY 1792)
5. koho, čo obmedziť pohyb niekoho, niečoho; práv vziať do väzby, úradnou mocou obmedziť pohyb niekoho, niečoho, prerušiť používanie niečoho, obstaviť niekoho, niečo: kdyz czlowiek wypogczi geho zbozij, z prawem gma sie geho podwazat, kdyz by gemu to zadrzal bez prawa wysse czasu (ŽK 1473); stala se gest negaka smrt na bany Ayzensstane, skrze ktereyzto smrty byli ste zadrzaly nasseho tehoto poddaneho czloweka, kterzisto nebyl wynien w teg weczy (ŠÁŠOV 1565); Beno Prybyss tych fl 25 pry sobie zadrzal (P. ĽUPČA 1591); pan Oczkay ze zadrzal 6 baranow w Horneg Suczi (TRENČÍN 1652); powinnen bude richtar hnedky skrz swich prižažnich (!) polgarou predgmenowane kože zadržety neb arestowaty (N. BAŇA 1706); fugientes retentare: utekagjcych, uskočenych zadržati (KS 1763)
F. z domu a z rjadu pry rukach zadrzal (Valentínus) fl 198, 19 d (PRIEVIDZA 1787) vlastnil; na oči z. priamo, do očí vyjadriť podozrenie, obviniť niekoho: gestliže by kdo timže Ssimkowj a Lenhartowj Benczom nebo gegich potomkom na oči zadržal, powinen bude pred poradne sudcze položiti fl 12 (P. ĽUPČA 16. st); ktere reči w oči mi mlowila y na oči zadržela; pred nekterim čsasom, neweducze odkud hnute, geg na očsy zadrzaly, zebi ona negakowe platno u p. Szeleczky Janosky w Bistriczi pokradla (S. ĽUPČA 1619; 1733); Paulus Bazik že učňa zakril w hriechu a zatim rodičom na oči zadrzel (CA 1673 E)
6. čo vojensky obsadiť, zmocniť sa niečoho: Gótowé pak zadrželi Pannonyi, až z nj okolo roku 526 od Longbardů wyhnáni byli (SH 1786)
7. čo vytvorením prekážky niečo nahromadené zachytiť, zastaviť: ia pak precze usilowat budem, abjch pret stoljczu mohol tam bjtj, acz mnja nezadrzi weljka woda (TRENČÍN 1610); aby sa woda zadržat mohla (WL 1789)
8. čo niečo plynúce zastaviť, zabrániť plynutiu času: hodiny, minuty kdo múž zadržati? (BV 1652); prorogare horam: zadržati hodinu, aby nebila (KS 1763)
9. čo obmedziť niečo, zabrániť, prekaziť vykonanie niečoho: kdež ya wirozumewssy geho sprawedliwey zadosti, toho gsem gemu zadrzeti nemohol, než sem gemu widal w tento spuosob ((B. ŠTIAVNICA) 1577); nekdy žaludek nemuže pokrmuw zadržeti (RTA 17. st); detinere aliqvem suspensum: w obešeňú zadržati ňekterého (KS 1763)
10. čo potlačiť, premôcť, ovládnuť niečo: w nekterych kraginach panny twar swu šlogerem zakrywagi, aby ani onj twar ginjch neuhlidali, tak studliwost zaderžali (SP 1696); bilem substringere: hňew, ged pohltnúti, zadržati; suspendere spiritum: wzdychani zadrzati; vindicare aliqvem a metu mortis: od smrtedlnég bogazliwosti ňekoho zadržati oslobodiť (KS 1763)
11. čo podržať, uchovať, zachovať niečo: tedy ma oplatiti polowici (dobytka) a bez osudu, a on zadrzy swuoy dobytek (ŽK 1473); czo se doticže wolow čtir a gedney krawy, ktere su v Matthusse Lale, strika gich w Krmessech, ti gima sam toliko Ferenc wziti a pri sobe zadržati (P. ĽUPČA 1596); abi pan Martin mel mocz y wladu toho wistawity a luku pri sebe zadersety (KRUPINA 1651); (famílie) na to se zawazali, že takowito rozdiel dobrowolne zadržia (ZÁBORIE 1730); kdo nemuže moč zadržet (RG 18. st)
F. pri rukách, v hlave z. uchovať: y sprostemu kratke rečy zostanu w pamaťi, tassko gest dluhe rozprawki w hlawe zadržaťi (GV 1755); w kazdeg dedine v richtara geden takeho prepisaneho poradku mustr aneb witlačenu formu pri rukach zadržat magu (NJ 1786-88); otewri (Bože) a nachyl ussi nasse k posluchanj užitečnemu slowa tweho swateho a day pomoc, abychom ge čistotné a celé w srdcy nassem zadrželi (Mod 1573 E) zapamätali si ich
12. koho udržať, zachovať pri živote niekoho, občerstviť, posilniť niekoho: dobry muorowy lekwar, ktery roku 1679 mnohe lidy zadržel; wyborna wodka, kteru se gedna zemanska osoba niekolko leth zadržela (RT 17. st)
13. adm čo vziať ako poplatok: od sbossja ma sa 16ta merka sadrssat (KRUPINA 1755)
14. čo dodržať, splniť, zachovať niečo (sľub, vernosť a pod.): swu wyru zachowaty a zadrzaty (MADOČANY 1569 E); slybugem wernost we wssem zadrzety (RUŽOMBEROK 16. st); toto pak dokonalj, abi se buducnymj časmj pak skrze predgmenowanjch p. bratou, tak y Gich Milostj stale a nepremenitedlne zadržalo (SUČANY 1677); ktera by pak stranka to nezadržala, ma pokutowana bit (P. ĽUPČA 1698); ponižene prosim W. W., nech račja ten swoj slub zadržat a wiplnit (JASENICA 1710)
15. koho od čoho prerušiť podávanie niečoho niekomu, odstaviť niekoho od niečoho: kdis woli, krawj a ťeleta magj w bruchu čerwy, zadrz ge od napoge dwa dni (PR 18. st)
16. čo odvrátiť niečo, zahnať nepriateľa: retardare impetum hostium: neprjtelskú porážka (!) zadržati (KS 1763)
17. čo nevylúčiť: wodu kteri kun zaderžy (RG 18. st)
18. náb čo zatajiť, nevyznať (hriech): gak geden zadržiss, y od ginych odpussťeni w sude neobdržiss (GŠ 1758)
19. náb čo komu neodpustiť (hriechy): kterym odpustyte hrichy, odpusstagu se gim, kterym zadrzite, zadrzane gsu (ŠV 1675); kterýmkoli zadržali by ste (hriechy), zadržané gsu (Le 18. st); -ovať, z(a)držiavať ndk k 1: pren pod swym laskawym plasstem zadržawat (L. MIKULÁŠ 1754); (anjeli) hranga a zadrzugu nas, abi sme do hrichu neupadli (SJ 18. st); aby S. S. s týmiže syni mogjmy y daleg pod ochranu swogu zadržgawať mne laskawe račjli (SIELNICA 18. st); k 3: gest ribecka nge wača ness gako dlan, po latinsky remora nazwana, po slowensky riba zadrzugici, ktera když se pod spodek k lodi pripne, lod tak silne zadržuge, že chodbi nagprudssi wgeter wgal, lod z mesta nikam nemuože (MS 1758); kterissto kostel geden czlowek swim chrptem zadrzawal, abj nespadnul (Káz 18. st) podopieral; nebude-li (Boh) ustawjčňe teba zadržowat, nebudess stát, gestly ruku pritáhne, hnedky upadness (BlR 18. st); k 4: any sameho actora nemel silu na mitie zadrzawaty (TRENČÍN 1592); ponewacž ga mam na Wassych Milosty skoro sta tollarow pretensy, aby sa necžo defalcuwat mohlo Wassym Milostam, zadržawam gjch a dam gjch odssaczuwat skrz remeselnyka na to suczeho (LIESKA 1742); sustineo: zdržám, zadržám; moror: držjm, zadržám ňekoho; tardo: zadržám, bawjm ňekoho; conatum alicujus refutare: ňekoho w predsewzeťu zadržáwati (KS 1763); (mýtny) dwe pak (reťaze) až posawad zadržuge (LIPTOV 1764); mame dielnikum mzdu dawaty a nemame zadržiawaty (CS 18. st); k 5: protoss Vasse Mylosti prosym, aby ste toho Turka nezadrzely, ness aby ste ho wen wydali (ZVOLEN 1575); z wina dežmu sobe zadržywagi (KRUPINA 1688/ 1788); ponewacz ya sestram mim nicz gegich nezadrzam (HRABOVKA 1726); attineo: pridržám, zadržám, za wezna držjm ňekoho; detinere aliqvem de suo negotio: ňekoho w práci zadržowati (KS 1763)
L. 60 zlatich az poszawád pri rukách mich zadrzáwám (N. MESTO n. V. 1739); k 7: nepritela aneb prenasledowat aneb zadržowat musel (ABC 1786); napadne-li rima z studenosty, kdiz spat pugdess, pohltni tri kusy bileho kadidla a potom prez den vczin tez, nebo welmi welmi zadrzuge w mozgu (LR7 18. st); k 9: yak sa žalud obrody, memu statku slobodna passa se zadržawa (M. KAMEŇ 1715); nezadrzug hrichi moge až do sudu tweho (GŠ 1758); abstineo: zaderžujem (ML 1777); kteru cžastku predmenowany zdegssj messtan bude slobodne wladat a užjwat, nezadrzugjce any sebe any swjm potomkum žadneho buduciho prawa ku wimeneny (S. ĽUPČA 1781)
F. tak geg (kráľa) na uzde zadržáwali, že swetlo prawdi wideti nemohel (VP 1764); k 10: hnew zadržowat, odpustit winnu, prehledet y neprjtelu, dobre sporadaneho a wznesseneho umislu gest (KoB 1666); sem ga gakossto pod pokriwku zadost kriwdy mne ucsinenich zadržiawal (PUKANEC 1767); k 11: kože pro potrebu zamoczkeg cželedi, yakossto mladenczom a pannam, zadržjawaly (TURIEC 1610); sopel wlasi w nose zadržiewagj (KoB 1666); opatrny muž gmene Gasso Antolik pro sebe a pro swich sinu a potomku zadrzawal (OČOVÁ 1695); Bože, zapomnels se smilowati, zadržugess w hnewe milosrdenstwj swe (SP 1696); poley (:pulegium:) dobry gest ženam, kterež od bab zamesskane biwagi, takže lussko dluho u sebe zadržagi a mnoho žen tudi y k zmareni prichazegi, že za to hrdlo dati musegi (RN 17.-18. st); wdowa pre sebe poražia talleros 4 a tollary osem pre swoge dwoge dety zadržiawa (ŽILINA 1710); pokritec zadržuge mudrost pro sebe (SS 18. st); za czinowi riad, kteri pozustaľa Gabrielis Oczouszky, wdowa, pre seba zadržawa (PUKANEC 1766); gak by mohel (Kristus) proti nepratelom swogim to negmenssi okamzenj hnew zachowawat a zadrzat? (SPr 1783);
L. te weci gedine w pameti swe zadrzugj, ktere wdečne gjm gsau (PT 1796) k 14: teraz te dokonale weczy nyechczete gych, Wasse Mylosty, zadrzyawaty a splnyty (H. MIČINÁ 1622); knez y w ten čas, kdy ho wrchnost wyhani, ma a zadržuge swug aurad (SP 1696); powinosty stranečne zadržagu, y tak podle prirozenosty služby, ktereg sa kteri odezdal (NJ 1785-88); k 16: zadržugu nachylnost k hrjchu (ŽP 1788); k 18: fraudo: ubližugem, utrhám, zadržugem (KS 1763); k 19: (apoštoli a kňazi) podle uznánj hrjchy gim rozwazowali neb zwazowali, to gest odpusstěli neb zadržowalj (IA 1708); nebo gim Kristus Pan dal moc netoliko slowo Boske a ten pokog nebeskj ohlassowatj, ale y moc hrichy odpusstetj y zadržiawatj (CS 18. st); zadržať sa ndk
1. zastaviť sa, zdržať sa: citi žena, gako se matka pohibuge hore, odspodku až k žaludku, a tak bude zacpana a krw se zadrži (RT 17. st); zasek se zadržal arendator menem Marek Bartka, zyd, na palenyczy dubnyczkeg (DUBNICA n. V. 1719); w gisteg tedyss susedskeg fare a osade predykant zazrel p. kmotru swu, aby se až naposledy zadržala, geg kazal (DuH 1723)
2. udržať sa, zachovať sa: šaty sa dgeučatu zadržaly (VARŠAVA 1760); dobry tento prássek presegme cez husté syto a wsypme do suda, w kterem herynky aneb nasolene maso bylo, w kteremžto se neylepsse zadržati může (VOv 1779)
L. pri živote, živobytí z. sa žiť: mizerne a nesilne wčely y w dobre roku pry žiwobyty tassko sa zadržat možu (PeV 1789); newedice giny spusob pri žiwote se zadržati, matky a ženy mordowali swe wlastne deti (MK 18. st)
3. nájsť miesto na bývanie, usadiť sa, ubytovať sa: kde by se mohl zadržaty mezj poctiwimj remeselniky a cechowniky (H. KRUPÁ 1681)
4. správať sa, chovať sa: kteryžto mladenecz w nasseg dediny v Valenta Chorwata yakžto syrota byl chowany, od nehož se poctiwe a slussne do Bistrican odebral a tam tež yako se zadrzal, sprawedliwost gemu take dali (H. ŽDAŇA 1602); z gaku pobožnostu mame se zadržet w hrame (SJ 18. st)
L. v panenstve z. sa uchovať si čistotu panenstva: D. Herman držal mu na oči, že bi bila geho matka newsseligak poctiwe w swem panenstwi se zadržala (JELŠAVA 1737); zle z. sa nevhodne sa správať: weď sa mladá paňí zle zadržala, aj poroďila (BU 1795)
5. proti komu prejaviť sa, ukázať sa istým spôsobom, zachovať sa voči niekomu: abi gsme wedeli, yako se proty nim zadržat (ŽILINA 1696)
6. vôľou potlačiť, ovládnuť svoje city, ovládnuť sa:
F. intra tuam pelliculam te contine: w swég mezi seba zadrž (KS 1763) ovládaj sa
7. zdržať sa, ostať niekde na istý čas: dostj bjch bol sam rad zasa k Wam prišjel pre wina, ale sa musjm doma zadržatj pre giste prjčyny (PRIEVIDZA 1638 E); nebo se tam proty sweg wuly zadržety (musím) (Le 1730);
x. pren náb aby radost mecy domacima toliko stenámy se nezadržela, swetlo nad dachem domu zawisnute neobičegnim bleskem celé mesto ku wissetreny nowég tégto wecy wiwolalo (PeP 1771)
8. chrániť, hájiť, udržovať niečo (pre budúcnosť): stromy, které se pro semeno zadržeti musegu (PH 1770); mlady les, kteri wčilek rosne, ked sa zaderžy (OĽŠAVICA 1772)
9. náb od čoho zachovať pôst, odpustiť si jedlo, pôstiť sa: w pátky a w sobotu od pokrmu massyteho se zadržati (PW 1752); zadržiavať sa, -ovať sa, zadŕžať sa ndk k 2: capacissimus secreti: zadržá sa úňho tágnost (KS 1763); k 5: kterj bj se kolwek tohto nasseho deliberatj a nalesku nezadrzgawal, ale odpornj byl, takowemu refractariusowi odpornemu ma se maso pobratj (L. MIKULÁŠ 1660); kazdi czechmajster powinen bude k tomu kaszdi stwrtroka artikule preczituwat, abi kaszdi wedyel, jak sa ma zadrsawat (TOPOĽČANY 1757);
L. v opatrnosti sa z. prejavovať sa opatrne: ale strážnjk temnici odewzdal gych Yózeffowi, ktery gym y posluhowal. Nečo guž času bylo prebehlo a ony w opatrnósti sa zadržáwali (KB 1757); k 7: od mista toho, kde sa nekteri budto stále aneb gen na krátki cžas zadrzawal (NJ 1785-88);
x. pren náb ale wčil zbaweni sme od zákona smrti, w kterém sme sa zadržawali (KB 1756) boli ponorení; k 8: strom stati k zemi né guž w hogném rozmnožiteli semén se zadržawá (PT 1778); k 9: ge-lí dáwno, gak se krestíanj dwa dni pres tyden massytého pokrmu zadržugu (ST 1797); zadržať si dk zachovať si, ponechať si niečo: gine zeme, ktere pozustaly, zadrzall sobe a swemu sinu Ssimkowy y geho potomkom (P. ĽUPČA 1585); mezi tim ya som list spalil, ale nge ten, len toliko pariu toho listu, a original som sy zadržal (JASENICA 1710); jako to recké jejích jmeno monachos z monos a achos zložené znamená a které jmeno aj v jinších mnohích jazikéch sebe zadržali (BR 1785); zadržiavať si, -ovať si, zadŕžať si ndk/frekv čo kde uchovávať si, podržiavať si: lasku pak sobe zadržugte ku bližnimu (GK 1779); druhuo konopisko urečitno matka sebe zadržjawa; pretoš mj prawo nase si zadrzugeme, abj mj prednost sme malj (S. ĽUPČA 1780)
F. nesužug sa také preto, že wssecky weci, které čitáss nebo čugess, nezadržáss sy w pamati (BlR 18. st)