Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

rádio -ia D a L -iu s.

1. rozhlasový prijímač: tranzistorové r., zapnúť r.

2. hovor. rozhlas (význ. 1): počúvať r.; hlásilo to r.

3. rozhlasová stanica, rozhlas (význ. 2) (často ako súčasť názvu): r. Twist; Vydavateľstvo r-ia Bratislava

4. hovor. rádiotelefónia, rádiotelegrafia: udržiavať spojenie r-om;

rádiový¹ príd.: r-é vysielanie, spojenie

rádio [-d-] -ia D a L -iu pl. N -iá G -ií D -iám L -iách s.

rádio -ia s. ‹l›

1. hovor. rozhlas (ako hromadný oznamovací prostriedok)

2. rozhlasový prijímač

rádio-¹ ‹l› odb. v zloženinách prvá časť s významom

1. týkajúci sa lúčov, žiarenia pri jadrovej reakcii, rádioaktívny

2. týkajúci sa rádiových elektromagnetických vĺn, rádiový²

3. rádium, rádiový¹

rádio-² ‹l› anat., lek. v zloženinách prvá časť s významom týkajúci sa vretennej kosti

rádio 1. rozhlasový prijímač • rádioprijímač: tranzistorové rádio, vypnúť rádioprijímač • hovor. rozhlas • zastar. rádioaparát • hovor. tranzistor (tranzistorové rádio) • subšt. tranzistorák • tuner (rádio bez zosilňovača vo vežovej sústave)

2. p. rozhlas

rozhlas hromadný informačný prostriedok založený na vysielaní zvuku na diaľku • hovor. rádio: počúvať rozhlas, rádio; hlásilo to rádio

rádio, -ia, 6. p. -u, mn. č. -iá, -ií, -iám, -iách str.

1. (bez mn. č.) el. tech. vysielanie elektromagnetických vĺn bez drôtov: udržiavať spojenie r-om;

2. (bez mn. č.) hovor. rozhlas: počúvať r., hovoriť do r-ia;

3. hovor. rozhlasový prístroj, prijímač: zapnúť, vypnúť r., pustiť r.;

rádiový¹ príd.: r-é spojenie, vysielanie; r. program; r. prístroj;

rádijko, -a, -jok str. zdrob. expr. (Tat.)

rádio s. i m. i rádiov m. csl nov.
1. rozhlasový prijímač: Fčera večer som bou̯ rádijo poslúchať (Krivá DK); Ked máme aj mi doma ráďijo, tag ja ho zafše pusťím (Devičie KRU); Rádijou odňiesou̯ (Hnúšťa RS); Pusťi ráďijo, čo je nového (Chocholná TRČ); Nebolo televízorov, nebolo rádija, tak f tén šenku pri tén deci vína sa zabavili a tancovalo sa (Slov. Grob MOD); Zavri to rádijo, šak tam néňi žádná co k čemu muzika! (Skalica); Aľe ňeboščik šovgor mal u našim komiňe skriti radijov, no a von ho dajak scel stamadz dostac (Brezina TRB); Ľudze teraz maju šumne domi, radijovi a ňemuša chodzidz do Ameriki (Vranov)
2. hromadný informačný prostriedok založený na prenášaní, vysielaní zvuku na diaľku, rozhlas: Počú si, čo hlásalo rádijo? (Bobrovec LM); V rádijóve spievaľi peknie piesňiške (Kociha RS); Ve_to rádijo hlásilo (V. Bielice TOP); Rádijo toď hlásev, že to sem z Maďarska iďe (Šaľa); Len kebi ti dechovki hrali do toho ráďija! (Kostolná TRČ); Radijov hutorel, že grekokatoľicka vera obnovena (Brezina TRB); U radijove hlaśa, že teras cali śvet zvedavi na Československej repubľikoj, že tak śe zjednociľi, že tak śe trimaju (Niž. Kručov VRN); Pervi šumňe hraľi u radijove (M. Zalužice MCH)
F. mudri jag radijou (Bracovce MCH); je múdrí jag rádijo (Zvončín TRN) - priveľa mudruje