Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

povaľovať sa nedok.

1. (o ľuďoch) tráviť čas v nečinnosti, zaháľať, hlivieť: nerobil nič, celé dni sa p-l

2. (o veciach) byť, ležať bez poriadku, bez úžitku: na zemi sa p-li knihy; na dvore sa p-li debny

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
povaľovať sa ‑uje ‑ujú nedok.

povaľovať sa -ľuje sa -ľujú sa -ľuj sa! -ľoval sa -ľujúc sa -ľujúci sa -ľovanie (sa) nedok.

leňošiť oddávať sa nečinnosti a lenivosti • zaháľať: celé dni leňoší, zaháľa; netreba zaháľaťhovor.: daromníčiť lažírovať: daromníči, lažíruje každú nedeľuexpr.: darebáčiť hlivieť halaškovať: od rána darebáči; hlivie, halaškuje bez robotypejor.: hniť lajdáčiťnár. daromnikovať: žiak lajdáčizried. fašiangovaťfraz. pozerať/hľadieť pánubohu do okien/do oblokov: namiesto roboty fašianguje; celé týždne hľadí pánubohu do okienváľať sa povaľovať sa polihovaťzried. povaľkávať sapejor. pelešiť sa (leňošiť ležiačky): nerobí nič, len polihujefraz. expr.: ležať hore bruchom/pupkom obrastať tukom vypekať si pupok: celé dni leží hore bruchom; celé dni si vypeká pupokponevierať sasubšt. flákať sa (tráviť čas v nedôležitej činnosti): na stavbe sa len ponevierapostávať obstávať (leňošiť stojačky): neupratuje, len postávanudiť sa (leňošiť s nepríjemným pocitom) • hovor. expr.: vegetovať vegetiť (leňošiť, obyč. príjemne): vegetuje pri videufraz. mať dlhú chvíľu: pomôž mi, ak máš dlhú chvíľufraz. expr.: ruky si plekať uhly podopierať


povaľovať sa 1. tráviť čas v nečinnosti, záhaľke al. v nedôležitej činnosti • ponevierať sa: celý čas sa povaľuje, poneviera po domeexpr. povaľkávať sa (Dobšinský)postávať obstávať: postáva, obstáva na uliciexpr.: daromníčiť darebáčiť: daromníči celý deňzaháľať leňošiť hlivieťexpr. váľať sa (nič nerobiť): po škole nič nerobí, iba zaháľa, leňoší, hlivie domahovor. lažírovaťexpr.: halaškovať ulievať sasubšt. flákať sa (vyhýbať sa robote): včera som sa namiesto roboty ulieval, flákalfraz. hľadieť/pozerať pánubohu do okien fraz. kraj. ruky si plekať

p. aj túlať sa, leňošiť

2. (o veciach) byť v stave neporiadku, rozhádzania, byť bez úžitku, na nevhodnom mieste • expr. váľať sa: na stole sa povaľujú zvyšky večere; knihy sa povaľujú, váľajú po celom byteležať: v prachu tu ležia ešte dobré súčiastky


zaháľať tráviť čas v nečinnosti, nič užitočné nerobiť • leňošiť: žiak sa neučí, zaháľa, leňošípovaľovať sa ponevierať sazried. povaľkávať sa postávať (v kratšom časovom úseku): celý deň sa iba povaľuje; postáva pri roboteexpr.: hlivieť darebáčiť daromníčiť hniť: hlivie, hnije bez roboty; nestrpím, aby tu niekto darebáčil, daromníčilnár.: heverovať (Timrava)oblieňať (Timrava)vylihovať vylihúvať polihovať polihúvaťexpr. vyvaľovať sa (ležaním v nečinnosti tráviť čas): rád doma vylihuje, polihujefraz. podopierať uhly

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

povaľovať sa, -uje, -ujú nedok.

1. expr. (o osobách) tráviť čas v nečinnosti, zaháľať, leňošiť, hlivieť: p. sa bez roboty; Robiť sa mu nechcelo, celý deň sa v kolibe povaľoval. (Chrob.) Bubenár nevychádzal z opilosti a povaľoval sa celé dni po dedinách (Vaj.) potĺkal sa, ponevieral sa.

2. (o veciach) nachádzať sa v neporiadku, ležať na rozličných miestach, bez úžitku: V prachu sa bez ladu a skladu povaľovali predmety dennej potreby. (Urb.) Knižky sa i pol roka u teba povaľujú. (Tim.)

povaľovať sa nedok.
1. čiast. strsl, zsl, spiš tráviť čas v nečinnosti, zaháľať, hlivieť (o ľuďoch): Celie dni sa iba povalujem (Likavka RUŽ); Ňižd ňerobí, len sa povaluje, ňije abi si voliaku robotu nájšla (Návojovce TOP); Ba sa račiéj povaluval, jako bi mal do jakéjsi roboti prs pichnúť! (Dol. Súča TRČ); Ta ja ľem śe povaľovala, ja ňechcela izdz na posciľ (Buglovce LVO)
2. čiast. strsl, zsl ležať, stáť, váľať sa niekde bez úžitku (o veciach): Plaťeňicke vozi sa povaľovaľi po dvorach jako ňepotrebne, ľebo ku gazdofstvu sa ňehoďiľi (Bobrov NÁM); Tam f komore sa to už roki povaluje (V. Bielice TOP); Na roli sa povaluje kamená, len kebi o mal chto zbiérat! (Dol. Súča TRČ)

povaliť dk
1. čo, koho na čo, kam zvaliť, zraziť, zrútiť, zhodiť niekoho, niečo, obyč. na zem: Michael Sumichrast addidit, že som pomahal nebosstykowy Bakalarowy ploty dwyhat, czo mu bola woda ploty powalyla (TRENČÍN 1613); aeqvare domum solo: na zem powaliti dúm (KS 1763); w obrane sweg powalil na zem Jelenka (s. l. 18. st); (kati) pribehly k obnaženemu (Kristovi), powalili ho na kriss (WS 18. st);
x. pren tak sem se jej byl zalíbil, mnohokrát sem ji povalil (PV 17. st) mal som s ňou pohlavný styk
F. p. do hrobu koho zabiť, usmrtiť niekoho: tak čloweka negmenssa wec do hrobu powali (GŠ 1758)
2. čo zvrhnúť, premôcť niečo: a tak prawá religye roztriskaná, ewangelium zatemňené, cýrkew Krystowá powalena byla (FP 1744); povaľovať ndk
1. búrať, rúcať: dirno: rozborugem, rozwalugem, búrám, rozburugem, powalugem (KS 1763); prosternere: powalowati imperf (PD 18. st)
2. gúľať, prevracať: volutare, ex uno latere in aliud volvere: powalowati (PD 18. st); povaliť sa bezvládne padnúť, zrútiť sa, zvaliť sa: gak se powaliss na postel skrze gaku nemoc; ku čemu sy nachileny, k zlemu aneb k dobremu, meg za giste, že se w smrti tež powaliss k temu (GŠ 1758) prikloníš sa


povaľovať sa ndk
1. (o ľuďoch) tráviť čas v nečinnosti, zaháľať, leňošiť, hlivieť: mnoho Cziganou z detmy po hromadach chodja a po dedinach se powalugu (Kur 1781); nepracowitý sedlák tu y tam po kauťech a krčmách se powaluge (StN 1786); ginj w krčmach hned zrana skleničkj, holby precezagu, pod pecu z faykami se powalugu (MiK 18. st); ociari, ociose iacere: powalovati se (PD 18. st)
2. (o veciach) nachádzať sa v neporiadku, ležať na rozl. miestach, neprinášať osoh, úžitok: wzačne, wznessene rucho na zemi lezicy a se powalugici (WS 18. st);
x. pren oprawdiwa mudrost neni gakokolwek wec obecna, nepowaluge se po cestach, po ulicach (MS 1758) nezískava sa ľahko
3. kde (v čom) vyvaľovať sa v niečom, niekde: howado se negračeg w blate a prachu powaluge (PR 18. st)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu