odrobina -y -bín ž. omrvina;
odrobinka -y -niek ž.
1. zdrob. k odrobina
2. odrobina: zobrať o-y;
pren. o. nádeje trocha nádeje
odrobina -ny -bín ž.
odrobina -ny obyč. pl. odrobiny -bín ž. kniž. (i z čoho) 1. ▶ drobný, malý kúsok niečoho, čo sa ľahko drobí, mrví, obyč. jedla (pri oddeľovaní, krájaní, jedení), omrvina, omrvinka, odrobinka: zvyšky odrobín z chleba; Na obločnicu som nasypal zrno a orechové odrobiny. [RAK 2008]; bibl. pozbierajte zvyšné odrobiny, aby nič nevyšlo nazmar! 2. trochu expr. ▶ malá, nepatrná časť niečoho; syn. omrvina: odrobiny lásky; Zamestnankyne však z tejto sumy dostanú len odrobiny. [Cs 2005]
odrobina, odrobinka p. omrvina 1
omrvina 1. (obyč. mn. č.) drobný odmrvený kúsok jedla, obyč. chleba, pečiva • odrobina • otrusina: vysypať omrviny, odrobiny, otrusiny vrabcom na dvor • zried. omelina: očistiť stôl od omelín • omrvinka • odrobinka • otrusinka • omelinka • melinka • drobček
2. p. strúhanka
odrobina, -a, -bín ž. odmrvený, oddrobený kúsok z niečoho, omrvina: o. chleba, koláča; pren. V ramenách vlády nemá ani odrobinu (Tim.) ani trichu. Boh sa rozhodol obdariť tento kúsok zeme odrobinou voľnosti (Hor.) málom, troškou;
odrobinka, -y, -niek ž. zdrob. expr.: o-y chleba;
pren. malá nepatrná časť, zlomok niečoho: dávať niekomu o-y z niečoho nepatrné zlomky; Stačili sme poprekladať len odrobinky z ruskej literatúry. (Mráz)
odrobina i odrobinka ž. csl, miest. zried. veľmi malý kúsok niečoho, omrvina: Odrobinke dámo tášikon (Kociha RS); Pozametala odrobinki (Bánovce n. Bebr.); Každu odrobiňku treba sanovac (V. Zalužice MCH); Ňemam vam co dac, aňi odrobinu (Rozhanovce KOŠ); odrobina, odrobinka (Mošovce MAR) L. kračúnske odrobinke (Kozí Vrbovok KRU) - zostatky z chleba, koláčov ap. po vianočnej večeri
odrobina, odrobka ž, odrobok [-ek] m 1. (o jedle) malá, nepatrná časť, zlomok (chleba ap.), omrvina: mrawenecz wzdicky mrwu a odrobiny nosj (KoB 1666); kterýž (muž) w dome zakonickem pod stoly na kolenach ležal a odrobiný chlebowe pilne zbijral (SK 1697); nebyl bohač tak dobrym, nedal zo stola odrobjn (PoP 1723-24); zebrali ostátki (jedla) odróbkúw dwanast kossúw plnych (KB 1757); minutia: odrobka, odrobina; micula: odrobina, odrobek (KS 1763) L. nebo ho až do odrobini celího ag z menšími kosťámi zgedli wlci (BU 1795) celkom, úplne 2. odpad vznikajúci pri opracúvaní (kovov a i.), pilina, stružlina; nečistota: ostracitis cadmia: mosazné odrobini; psegma: zlaty pjsek, mosazné odrobki; stomoma: s kladiwem odbite odrobki zelezné; qvisqviliae: smetj, zlomek, úlomek, sspini, nerád, odrobki; obtritus: potreni, rozetreni, posslapáni, urazeni, úrazek, podrobeni, odrobek (KS 1763); odrobinka ž dem k 1: dobre wecy sweta toho gsau gen takowe, gak spadle odrobynky z panskeho stolu (PP 1734); buďe (Kristus) wždi celý y pod negmenssu odrobinku (UV 1763); po o-ách, po o-u, po o-ch prísl výraz po kúskoch, pomaly: particulatim: po částkach, po kusoch po odrobinách, po odrobkoch; frustillatim: po kusstkoch, po kusstjčkoch, po odrobku, po odrobinách (KS 1763)