korheľ -a m. hovor. pejor. opilec, pijan;
korheľský príd.;
korheľsky prísl.
korheľ -ľa pl. N -li G -ľov m.
korheľ -ľa pl. N -li G -ľov m. ⟨maď. ‹ nem.⟩ hovor. pejor. ▶ kto nadmieru pije alkoholické nápoje, pijan (často v nadávkach); syn. ožran: vynadala mu do korheľov; ty starý k.!; sám si nalieval, bol k.; Ak nie som alkoholik, tak som ťažký pijan, nenapraviteľný korheľ. [B. Šikula] ▷ korhelisko -ka pl. N -ká G -lísk s. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel.: Viem, že je korhelisko, ale predá, keď chce, i kúpiť dokáže. [A. Habovštiak]; korheľka -ky -liek ž.: žiaľ, stala sa z nej k.
alkoholik človek, ktorý nemierne požíva alkoholické nápoje • pijan: notorický alkoholik, pijan • opilec • hovor. expr. logaj • hovor. pijak: opilcov, pijakov tam bolo dosť • hovor. notorik (notorický alkoholik) • hovor. pejor. korheľ • pejor. ožran • hrub. chľastoš • pejor. zried. ožranec (Vajanský) • expr. zried.: glgáč (Hviezdoslav) • glgač (Letz) • expr.: lump • lumpák
korheľ p. alkoholik, opilec
opilec opitý človek; kto podľahol alkoholu, kto veľa pije • pijan • alkoholik • hovor.: pijak • notorik: známy miestny opilec, alkoholik, pijan, pijak, notorik • hovor. pejor. korheľ • pejor. ožran • expr. zried.: ochmelenec • ožranec: korheli, ožrani buntošili svojím spevom • kraj. expr. čučar (kto sa opíja lacným vínom)
korheľ, -a m. hovor. pejor. kto pije veľa liehovín, opilec, pijan;
korheľský príd.: k-á izba (Kuk.) v krčme;
korheľstvo, -a str. sklon k opilstvu;
korhelisko i korhelčisko, -a str. i m. zvel. expr.
korheľ m. (korhéľ) strsl, zsl pejor. častý konzument liehových nápojov, pijan: Korheľovi dajú do truhľi i páľeného (Mošovce MAR); Korhel hovorá, keď moc pije (Semerovo HUR); Mamička ím nadávali do korhelóv (Ivanovce TRČ); korhéľ (Hor. Lehota DK); korhelisko m. zvel. pejor.: Už zas pije tot korhelisko! (Kameňany REV); Korhelisko jakísi! (Ivanovce TRČ)
korheľ m nem/maď pejor opilec, pijan: korhelom nesmym dat platna tkaty, abj neprepilj (RAJEC 1694); korhel strizliwych nelibi (GV 1755); ty korhelu a obžerny čloweče (MK 18. st); -kyňa ž: ma ženu zlu, korhelkinu (MS 1758); gsi chlapkina, zlodegkina a korhelkina (MK 18. st); -ský príd: karty, kostky a giné korhelské hry (CA 1697); korhelský towarýss, bratr z mokrý ctwrti (WU 1750) opilec; -stvo [-o, -í] s pijanstvo, opilstvo: do korhelstwa a do pitia ho zwal (P. ĽUPČA 1690) zvádzal na pitie; (Luter) prospywal w obžerstwi, w korhelstwi (DuH 1726); towarissou zwadzal na korhelstwo (KRUPINA 1741); Bacchusse, mystra korhelstwj (VP 1764); obiwatele Niniwe kochali sa w korhelstwu, obžerstwu (MiK 18. st)