beláň -a m.
1. chlapec s belavými vlasmi
2. mn. N a A -e zviera s belavou srsťou; vták s bielym perím;
belaňa -e ž. zviera bielej al. belavej srsti (obyč. krava, koza, ovca)
beláň G a A -ňa pl. N a A -ne G -ňov A hovor. i -ňov m. (zviera)
beláň -ňa pl. N -ni G -ňov m. (o človeku)
beláň1 -ňa pl. N -ni G -ňov m. ▶ človek, obyč. chlapec s belavými vlasmi; syn. belko ▷ belánik1 -ka pl. N -kovia m. zdrob.
beláň2 -ňa pl. N a A -ne G -ňov A hovor. i -ňov m. ▶ zviera s belavou, svetlosivou srsťou; vták s bielym al. belavým perím ▷ belánik2 -ka pl. N a A -ky m. zdrob.
beláň človek s belavými vlasmi; zviera s belavou srsťou: on je beláň i koňa má beláňa • belko • beloň: v brunetovi nikto nehľadal malého belka • blondín • hovor. blondiak • zried. plavovlások • bielohlávok (iba o človeku) • beluš (iba o zvierati)
beláň, -a m.
1. (mn. č. -ni) človek (obyč. chlapec) s belavými vlasmi, belko;
2. (mn. č. -ne) zviera s belavou srsťou al. s belavým perím;
belánik, -a, mn. č. -ovia (o ľuďoch), -y (o zvieratách) m. zdrob.
beláň m. obyč. mn. č. gem sorta zemiakov: Ja̋ na friščig rád lem beláne zo slaninkó (Kameňany REV)