zrútiť -i dok.
1. zhodiť na zem al. zhora dolu, zvaliť: z. balvan do priepasti, z. klát
2. zrúcať, zbúrať, rozváľať: z. stenu, dom
// zrútiť sa
1. prudko padnúť; zvaliť sa: z. sa zo strechy na zem, lietadlo sa z-lo
2. rozpadnúť sa na časti (a prestať existovať ako celok), zvaliť sa, zrúcať sa, rozváľať sa: dom sa z-l;
pren. z-li sa mu všetky plány
3. utrpieť náhle zhoršenie teles. al. duš. stavu: z. sa od vyčerpania; nervové z-enie
● z. sa ako domček z karát ľahko vyjsť nazmar; preto sa → svet nez-i