parom -a mn. -y m. hovor. expr. výraz použ. vo vzrušení, napr. v kliatbach, označujúci neurč. zlú silu (podľa slovanského boha hromu Perúna/Paroma), diabol, čert, ďas
● p. ti do duše, nech ho p. uchytí (tam, kde je), nech ma p. vezme, ak ...; p. ho vie nikto nevie; nech to p. vezme! nezáleží už na tom; choď do p-a i doparoma! choď preč! ký p. (to urobil)? kto? čo? na kieho p-a? načo?
paromský, paromovský príd. potvorský, čertovský: keby tu neboli tie p-é jamy! p-á zima tuhá;
paromsky, paromovsky prísl.: to je p. nebezpečné veľmi