opačný príd.
1. kt. je na náprotivnej strane, protiľahlý: o. pól; o-á strana domu, látky; pustiť sa o-m smerom naopak; začať niečo z o-ho konca i fraz. celkom ináč
2. kt. je protikladom, protichodný, protikladný, op. zhodný: o. postup, účinok; mať o. názor; mat. o-é číslo kladné vo vzťahu k zápornému (a naopak); v o-m prípade i fraz. za inej situácie;
opačne prísl.: prišiť o.; povedal to o. obrátene, naopak