odtiahnuť -e -u -hol dok.
1. ťahaním dať na iné miesto, odsunúť, op. pritiahnuť: o. stoličku; o. hlavu, ruku
2. (ťahaním) odviesť, odviezť: o. niekoho nabok, o. auto do opravovne
3. hromadne odísť: vojsko o-lo; cirkus už o-l z mesta
4. hovor. expr. odísť, odstúpiť: o-ni odtiaľto! o. s hanbou;
nedok. k 1, 2 odťahovať
// odtiahnuť sa
1. trocha sa vzdialiť, odstúpiť: o. sa odo dverí; s odporom sa o. od niekoho
2. vyhnúť sa: o. sa od práce, od povinnosti;
nedok. odťahovať sa