hlavný
I. príd.
1. najdôležitejší, základný; ústredný, op. vedľajší; pobočný: h. dôvod, činiteľ, h-á myšlienka (diela), h-é mesto; h. závod; h-á stanica; h-á výhra najvyššia; lingv. h-á veta gramaticky nezávislá od inej; h. stan, h-é veliteľstvo; h. rozhodca
2. hierarchicky najvyšší, vedúci: h-á redakcia, h. inžinier, kuchár
● mať h-é slovo rozhodujúci vplyv
II. hlavný m. hovor. hlavný čašník;
hlavná ž. hovor. hlavná čašníčka