vliecť vlečie vlečú vliekol nedok.
1. ťahať, obyč. šúchajúc po zemi; takto premiestňovať: v. za sebou odťatý konár, dravec v-ie korisť; vetroň v-ený lietadlom; v. poškodené auto mať vo vleku
2. expr. s námahou niesť, teperiť: v. kufor, v. raneného na chrbte
3. expr. (nasilu, proti vôli) viesť, odvádzať: v. (vzpierajúce sa) dieťa za ruku
// vliecť sa
1. ťahať sa (za niekým), vláčiť sa: závoj sa v-ie po zemi
2. expr. pomaly, namáhavo sa pohybovať, ťahať sa: deti sa v-ú zo školy, autobus sa v-ie do kopca, chorý sa ledva v-ie
3. expr. pomaly ubiehať: čas, cesta sa v-ie; choroba sa v-ie dlho trvá
● čo sa v-ie, neutečie