váľať -a nedok.
1. kotúľaním, prevracaním ap. premiestňovať (väčší predmet), valiť: v. sudy, kláty
2. takto spracúvať: v. cesto, chlieb
3. prevaľovať (význ. 1, 2), prekacovať; rúcať: v. kolky, víchor v-a stromy; v. dom
4. expr. klásť (význ. 1), dávať: v. všetko na kopu;
pren. v. vinu, (všetku) ťarchu, zodpovednosť na niekoho zvaľovať
● v. kroky kráčať dlhými krokmi; v. duby, sudy, kotrmelce robiť premety
// váľať sa
1. prevracaním, prevaľovaním (zboka nabok) sa premiestňovať: deti sa v-jú v tráve, v snehu; kamene sa v-jú dolu brehom valia
2. expr. povaľovať sa (význ. 1), leňošiť: v. sa (celý deň) v posteli
3. expr. (o veciach) bez úžitku, na nevhodnom mieste ap. sa povaľovať: knihy sa v-jú po kútoch, v prachu
4. prevaľovať sa, prekacovať sa, rúcať sa: plot, dom sa v-a
● expr. v. sa od smiechu veľmi sa smiať