Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

rozkaz -u m. ústny al. písomný prejav, ktorým sa niekomu (obyč. podriadenému) ukladá úloha, povinnosť, príkaz, nariadenie: vydať, dostať r.; splniť, vykonať r.; r. na ústup; voj. denný r. súhrn rozhodnutí o organizácii činnosti útvaru

rozkaz -zu pl. N -zy m.

rozkaz ústny al. písomný prejav vôle, ktorým sa ukladá niekomu istá úloha: dostať rozkaz ustúpiť • príkaz (autoritatívny rozkaz): vydať, splniť príkaz • nariadenie • ustanovenie (úradný rozkaz): podľa nariadenia vlády • predpis (záväzné písomné nariadenie, podľa ktorého sa treba správať): bezpečnostné predpisy • hovor. expr. komando: nebudem skákať na tvoje komando • povel (ustálená formula na vyjadrenie rozkazu): povel na štart, na útok • kniž. imperatív • kniž. zastar. ordonancia

rozkaz, -u m. ústny al. písomný prejav, ktorým sa niekomu (obyč. podriadenému) záväzne ukladá určitá povinnosť (úloha); nariadenie, príkaz: vydať, vydávať, dať r. (r-y), dostať r., splniť, vykonávať, vykonať r. (r-y), odvolať r., písomný r., tajný r., vojenský r.; mobilizačné r-y (Jégé); exekučné r-y (Karv.); na r. niekoho z vôle, z nariadenia niekoho: Tu som, pani moja, na váš rozkaz. (Kal.) Pre mňa je slovo matkino rozkazom. (Vám.) Rozkaz! odpoveď vojaka pri vypočutí veliteľovho nariadenia, príkazu; voj. denný r. denné nariadenie veliteľstva útvaru, jednotky ap., čítanie vojakom; plukovný r. vydaný veliteľom pluku pre príslušníkov pluku; armádny r. rozkaz hlavy štátu al. ministra národnej obrany vydaný pre celú armádu z príležitosti význačných udalostí; povolávací r. ktorým sa niekto povoláva do vojenskej služby; fin., práv. platobný r. úradná výzva zaplatiť vyznačenú sumu; práv. trestný r. na potrestanie niekoho; r. na zadržanie, na zatknutie niekoho, na prehľadanie niečoho (r. zadržať, zatknúť niekoho, prehľadať niečo); cestovný r. úradná listina poverujúca zamestnanca vykonať služobnú cestu

rozkaz m. csl ústny al. písomný prejav, ktorým sa niekomu ukladá úloha, povinnosť, príkaz, nariadenie; povel: Mojí roďičia ma prinúťiľi, abi som_o chcela, tag ja som uš potom s ňím šla tancuvať, na roskaz roďičou (Lipt. Kokava LM); Ras príďe roskaz našej kompáňiji, že kerej je stolár ľebo rezbár, ľebo ťesár, žebe sa hlásiu̯ (V. Lom MK); Tajšól na maj roskäs (Nandraž REV); Hajtman začal číta_dz ľajstra roskas, čo mu nariadzel notár aľebo richtár (Rajec ŽIL); Kej sádeu̯ na vos, už aj (kone) išľi, aj bez roskazu, cahaľi domou (Podmanín PB); Na vojňe je roska_zákonem, bez roskazu sa tam ňic neďelá (Skalica); Nadranom roskas prišol nam taki, že poklace si mantle do rubžakoch (Hranovnica POP); Svadzbeni nam dau̯ roskaz is tam a tam a povolac šicku joho fameľiju na veśeľe (M. Zalužice MCH); Dostaľi me roskas, že každi naj še dostaňe pres Tisu jag može (Brezina TRB)
L. bou̯ do roskazu (Môlča BB, Žaškov DK), bul do roskezu (Rochovce ROŽ) - vydával príkazy, rozkazoval; nešeu̯ do roskazu, nechodzívau̯ do roskazu (Močidľany SKA) - bol oslobodený od povinnosti
F. jaki roskas, taka robota (Dl. Lúka BAR) - miera zrozumiteľnosti príkazu určuje kvalitu výslednej práce

rozkaz m ústny al. písomný prejav, ktorým sa niekomu (obyč. podriadenému) ukladá nej. úloha, povinnosť, príkaz, nariadenie: chtzem was roskas wykonawaty, pane richtaru (s. l. 1573); hofferge, ktery magu zaprass, robotu pessu wsseczku dlužni sau wikonawaty podle rozkazu wrchnosti (DOMANIŽA 1615); knjžata vradjly se, aby krála pozbudjly, dekret aneb rozkaz wydatj (MP 1718); decretum: uloženj, ustanowenj, rózkaz, prjkaz (KS 1763); s teg opet pričiny milostiwy kralowsky roskas widany gest (B. BYSTRICA 1778); tak wissel času gedneho Abraham na roskas bosky na gednu wisoku horu, Moria rečenu (SPr 1783); edictum: widany wogensky rozkaz (LD 18. st)