Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pred, predo (v spoj. predo mňa/mnou, predo dvere/-mi, predo dňom) predl.

A. s A vyj.

1. smerovanie na prednú stranu niečoho, niekoho, op. za: postaviť sa p. katedru, p. žiakov, vyjsť p. dvere, pozerať p. seba

2. účel, cieľ: postaviť p. súd, predvolať p. komisiu, p. výbor

B. s I vyj.

1. miesto na prednej strane, spredu niečoho, niekoho, op. za: stáť p. bránou, p. domom, p. žiakmi; zaiskrilo sa mu p. očami

2. predchádzanie v čase al. v poradí, op. po, za: p. chvíľou, p. rokom, p. príchodom; byť p. svadbou, p. skúškou; stáť p. niekým (v rade)

3. zreteľ: obstáť p. rodičmi, ostať pekný p. vrchnosťou, mať rešpekt p. vedúcim

4. príčinu, dôvod: unikať p. spravodlivosťou, klaňať sa p. mocou, kapitulovať p. nepriateľom

5. väzbu pri slovesách a menách: tajiť p. kamarátom, ponosovať sa p. synom, chrániť (sa) p. nebezpečenstvom; obrana p. útočníkom

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pred, predo (v spoj. predo mňa/mnou, predo dvere/dvermi, predo dňom) predl. s A i I

pred, predo predl. s A i I (v spojení predo mňa/mnou, predo dvere/dvermi)

-d/2159363±13498 31.10: prepozície nevok. 1189600 od/536961 pred/310041 pod/163405 nad/139723 uprostred/13836 spod/8651 ponad/7252 spred/4768 popod/3119 doprostred/739 popred/584 sponad/166 prostred/125 (4/230)

-ed/389885±224 4.33: prepozície nevok. 330205 pred/310041 uprostred/13836 spred/4768 doprostred/739 popred/584 prostred/125 naprostred/79 sprostred/30 (1/3)

-pred/329680 14.05: prepozície nevok. 315396 pred/310041 spred/4768 popred/584 (1/3)

-pred/329680 35.75: adverbiá 1. st. 14284 vopred/10214 vpred/3550 napred/520

-red/354884±61 4.33: prepozície nevok. 330205 pred/310041 uprostred/13836 spred/4768 doprostred/739 popred/584 prostred/125 naprostred/79 sprostred/30 (1/3)

pred (kým, čím) vyjadruje smerovanie v polohe umiestnenej na prednej strane niekoho al. niečoho (op. za) • popred (koho, čo; op. poza): prebehol pred autom, popred auto

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pred, predo (predo v spojení predo mnou, predo mňa a zried. popri pred pred niektorými inými slovami, napr. dvere, deň) predl.

I. so 7. p. vyjadruje

1. polohu, umiestnenie na (pri) prednej strane niekoho al. niečoho, vpredu: stáť pred domom; stáť pred niekým v pozore; Chlapci postávali pred fabrikou. (Ondr.) Vídal ju každý deň tam predo dvermi na lavici. (Záb.) Magda zastala predo mnou. (Jégé) Pred očami mu tancovali ohnivé gule. (Hor.)

2. predchádzanie v čase: pred obedom, pred zápasom, pred smrťou, pred odchodom; Obaja stáli pred ženbou. (Barč); pred rokom, pred mesiacom, pred vekmi, predo dňom;

3. okolnosť: vykať si pred ľuďmi; povedať niečo pred svedkami; Len pred svetom sa hnevajú, aby ich neohovárali. (Smrč.) Vyctil ho pred všetkými, že mu mohlo byť aj do plaču. (Taj.)

4. príčinu: utekať pred niekým; mať strach pred niečím, pred niekým; Triasla sa pred ním. (Kuk.) Ušli zo strachu pred bombardovaním. (Žáry) Pred kým zamykáš? (Laz.)

5. predmet: Chatrný odev ho zle chráni pred studeným vetrom. (Fr. Kráľ) Toto stretnutie Magdaléna pred rodičmi zatajila. (Fig.) Počala Zuzku vystríhať pred pádom. (Taj.) Zamlčíte predo mnou všetko. (Kuk.) Možno vystaviť skrýšu, čo ochráni pred úpekom. (Jes.)

6. zreteľ: Nemal pred notárom nijakého rešpektu. (Jégé) Každý neobstojí pred skúškou. (Tat.)

II. so 4. p. vyjadruje smerovanie v priestore na prednú stranu niekoho al. niečoho: vyjsť pred dom; predstúpiť pred niekoho; Blíži sa pred hostinec. (Fr. Kráľ) Nebolo vidno na tri kroky pred seba. (Jégé) Strkal mu noviny pred nos. (Zgur.) Hľadel meravo pred seba. (Urb.) Chlapec vyjde predo dvere. (Ráz.) Zastal si predo mňa. (Šolt.); pren. postaviť niekoho pred súd; Pýtaj sa pred fiškála. (Taj.) Dostal predvolanie pred vrchnosť. (Jes.)

pred i predo predl.
A. s A
1. csl vyjadruje smerovanie k prednej strane niekoho al. niečoho, resp. do polohy pri prednej strane niekoho al. niečoho: Pološ to ľen tu, predo dvere! (Dol. Lehota DK); Daj si servít pre_ceba! (V. Bielice TOP); Predložiľi zme pred ňih (koscov) baraňie miasko, miakuo chľeba, páľeno (Čelovce MK); Tedi koňe prišľi z mesta samé, aľebo zašľi pret krčmu, dze bol naučení gazda si ízdz vipic (Podmanín PB); Sedzeli sme za stou̯em a prede mia sa postavili tré vojáci (Závod MAL); Pred bránu som namétla kopu smecá (Vištuk MOD); Mlada z mladim kľeknu pred rodičoh a pitaju sebe požehnaňe (Spiš. Tomášovce SNV); Ta śme šicke prišľi pret karčmu (Sokoľ KOŠ); Stanul predo mňe chlob jag hura (Laškovce MCH)
2. csl vyjadruje účel (odovzdanie niekoho do rozhodovacej právomoci istého orgánu): Daľi ma cituvať pred okresní úrat, že som ňezaplaťiu̯ daň (Slovany MAR); Postaviľi ich pred vojenskí sút, aľe ňi_ca in ňestálo (Turíčky LUČ); Vliekli ma do Novej Bistrice pret sút (Riečnica KNM); Naráz len prišli dvá vojáci, že ho mosá predvéscit pred velitela (Zvončín TRN); Každi dzeň chodzi pret komisiju na kontrolu (Fintice PRE); Daľi ho predvesc pret sut (Remeniny GIR); Predvedľi me ho pred birova (Bracovce MCH)
B. s I
1. csl vyjadruje polohu, umiestnenie al. miesto deja na prednej strane niekoho al. niečoho: Tam sa vizuj, predo dvermí! (Dol. Lehota DK); Ke_dzme kseli prú jesť, ako sa chlieb do peci dau̯, tag zme si ho pret plameňom upiekli (Bzenica NB); Voľakedi sa celkon inag mláťilo ako teras, pret pajtou sa spravila holouňica (Lišov KRU); Vóbec som ňepoznala ňišt pre_cebú (Chocholná TRČ); To uš pret kostelom bola zejdená celá dzedzina, že jako bude pristrojená tá nevesta (Kostolné MYJ); Volakedi sa dávalo na kopu pérí a každí si drápal pre_cebu (Ružindol TRN); Svadebňici śe pobiraju dnu, aľe pred nosom jim zavru dzvere (Spiš. Tomášovce SNV); Staľi śme na mosciku pret karčmu (Sokoľ KOŠ); A migaj domu, aľe predo mnu! (Bracovce MCH)
2. csl vyjadruje prítomnosť niekoho iného pri istej činnosti al. stave; adresovanie výpovede niekomu: Fše sä sma̋u̯ pret chlapí, že von veru svoju ženu viďeu̯ holú (Žaškov DK); Ešťe ňedáuno som to spomínau̯ pred Jankom, pred jeho sinom (Dúbrava LM); Prosila ho, abi hu ňezvodluvau̯ pred ňikin (Tek. N. Ves LVI); Ňebuďem sa s ňím prieť pred ľuďmi! (Terchová ŽIL); Já to povím zas pre_dzetma, a tak sa to udržuje (Smrdáky SEN); Ked bola vojna, ostál ranení na nohi, a ona povedala pred jeho kamarádom, že ona žebráka nesce porát (Budmerice MOD); Ta tag me pret frajirom ohvareľi (Orkucany SAB); Pitam ce, choľem pred druhima sebe ňedlubaj do nosa! (Ložín MCH); Pob znau̯, že kedz ho zahaňbi pred ľudzmi u kosceľe, ta vecej toto robidz ňebudze (Jenkovce SOB)
3. csl vyjadruje zreteľ: Aňi hasickie síkački ňezaratovaľi, iba čuo zme si sami obráňiľi pred ohňom (Sedl. Dubová DK); Hustá hmla íh zachráňila pret Ťurkami (Hont. Nemce KRU); Ja ňemám vieri pre_ťebou! (Rim. Píla RS); Prede mnú sa neskováš! (Bílkove Humence MAL); Zato ja mal pred ňim počľivosc (Vyš. Myšľa KOŠ); Tag me śe uspokojiľi a ja ostala poriadna žena pred mužom i do ňeśka (Čemerné VRN); Dal mi mu koňa a scel mi pocichi šicko zakric pret staru (Sečovce TRB)
4. csl vyjadruje predstih, predchádzanie v čase al. v poradí: Zarana som stávala pred ostatnimi (Žaškov DK); Pred Veľkou nocou tíh barancou čo tí Žiďia nakúpiľi! (Detva ZVO); Pret pa̋tima rokmí umrúl (Rochovce ROŽ); On ešče pre_tú prvú vojnú odešiel (Podmanín PB); Šestasedendesátí regement išeu̯ pret nama (Lopašov SKA); Ná, už bolo pret samím večerom zesúmračené (Dobrá Voda PIE); Pred jaru zme predľi a do jari zme už i platno maľi porobeno s teho (Baldovce LVO); Tri tižňe pred veśeľim buľi rukovini (Rankovce KOŠ); Ňebraľi sebe na poľo ňi_dzo sobu, aľe pred obedom jim dzeci poňeśľi slaňinu, chľip, no a chlopom i paľeňki (Parchovany TRB)
5. čiast. vsl vyjadruje príčinu, dôvod: Pret kominárom a pred handárom maľi ďeťi strach (Benice MAR); Lampa pred dimom a horučoscu ňechcela horec, ta me na verch skla muśeľi bandurku položic (M. Zalužice MCH); Ja ňemohla pred žaľom aňi hutorec (Sobrance)


pred m. iba vo fraz. spoj. ňezna aňi redu, aňi predu (Lastomír MCH) - je neporiadny, nevychovaný


predo p. pred

predo p. pred


pred, predo [-o, -e] predl
A. s I vyj.
1. polohu, umistnenie, na (pri) prednej strane niekoho al. niečoho, vpredu: to drewo rezane, ktere gest pred vraty (PARÍŽOVCE 1564 E); geden kwentin zeme Bzdochowskey pred Blatnikom (P. ĽUPČA 1596); pred swetniczku pitworecz z desek (H. HRIČOV 1680); pred drewenym mostom (KRUPINA 1698); bračžek Jano, netmol sa predo mnou, lebo ty ubližim (BLATNICA 1734); wiďel sem pred sebú winný koreň (KB 1757); widite onen lampass pred oltarem zaweswny (MS 1758); welči zub gest prede wssemi zubi a napred stogi (RG 18. st)
L. vtedi smrť ňeomílna stála pred očima (BR 1785) bola prítomná
F. p. očami koho, akými verejne: pretože techda examenovany suce pred očyma lydý našých, takowuto fassiu učynily (BÁTOVCE 1667 E); pokritcy pred očyma lydskyma budu trestany (MC 18. st); mať, držať p. očami, mať p. sebou čo mať na pamäti: poručzuge se timže uradom dedinskim, abi ponagprwe pred očzima mele chramy bože; tenže purgkraby pred sebu magicze swe dobre gmeno (TRENČÍN 1713; 1716); ga Joannes Tomka každodenne pred očima magice bidny los čloweka hrišneho (ZVOLEN 1740); každý človek starobu pred očima drzí (BPr 1787); niesť p. sebou čo dávať najavo, netajiť sa niečím: utrhačny clowek pred sebu nosy nenawist, pochlebnik pak w spusobe prytele daleko wiceg sskody a ranny (MC 18. st); mať p. rukami čo
a. mať niečo urobiť: na tento tzas to byty pro gine pracze, ktere przed rukamy mame, nemuže (Č. KAMEŇ 1561)
b. mať naporúdzi, poruke: urednyk rozkaz mel, aby ne s prowentu ale z osohu, ktery z tech penez, ktere pred rukamy mel, prowesty mohel (TRENČÍN 1640)
2. priestorovú blízkosť al. prítomnosť u niekoho, pri niečom; okolnosť, že je niekto, niečo pod pôsobnosťou, vplyvom niekoho al. niečoho: zaluge-li pacholek na sweho pana o swuoy nagem zasluzeny przed prawem (ŽK 1473); to gest pak pred namy yak y ginde w krzestianstwy lidkupem potwrzeno (P. ĽUPČA 1540); ga sem musyl pred yaškryštem našym odpowed dawaty (HANDLOVÁ 1573); a na to wsseczko lydkup pred wseczkym pocztywym mesteczkem Trnowczem pyly (L. TRNOVEC 1575); Lukass, Matuss, Thomass spolu z bratem Lenhartem swjm zsprawiwsse swu wecz pred timyto dobrimy lydmj y take pred panem richtarem (SLIAČE 1610); tej jsme nadeji, že naše unižena prozba misto pred Vaši Velikomožnosti nalezne (HYBE 1678); onechda sa swedek pred prawom declarowal (KRUPINA 1745); stalo sa, kdiž byl kňézstwj wykonáwal Zacharyáss w porádku swég powiňosti pred Bohem (KB 1756); pred celym mestom nasledugjce rozkazi čtene a publikowane gsau (PONIKY 1793)
3. zreteľ, ohlad al. citový vzťah k niekomu, k niečomu: Gežyssi, Sinu božy, gestliže by sy ty prede mnu zatagil tweho swateho milosrdenstwy (BAg 1585); pryssel ten czlowek, poczal pred nim tagity, ale uss nemohol (B. ŠTIAVNICA 17. st); Noe nassel milost pred Pánem Bohem (KB 1757) u; a z jakích bi bila smela príčin zúplna skritú pred sebú vec tagiťi? (BR 1785)
4. prednosť, predstihovanie niekoho, niečoho: prede wssemi weczmy spolecžne mezy sebu lasku vstawicžnu magte (BAg 1585); chcem, aby memu sinowy bil widan prede wssemi wecmi, kdi ho Buch zatrima, welki pas striberni (PREŠOV 1679); nyemaj tzudich bohov predo mnu (MCa 1750)
5. obranu, ochranu proti niekomu, niečomu: mne Buoh pred wssym nebespeczenstwym obraniuge (BAg 1585); gestli nas cželad zbadala, hned pred namy utekla (V. ZÁLUŽIE 1617-19); py gednu aneb dwakrat w tem dny a bezpečen budess pred sslakem (HL 17. st); Križan Kowačz doznawa, že nebossčzjczka pani Biharka, kedi sa pred kuruczmi pokriwala, maličzku truhliczku dala mu pod ochranu (JASENICA 1704); opponere fluctibus moles: hráze uďelati pred wodu (KS 1763)
F. wolya ony to opustyty a radneg se budu od prac yako pes pred muchamy kryti (SLK 1641-57)
6. predchádzanie v časovom poradí: pryed skoncyenym sywota meho (V-V 14. st); Lawrincz pak Lazebnik slibil swoge dieti pred smrtiu opatriti; pred nyekolko roky (P. ĽUPČA 1551; 1577); actum w ten cžtwrtok pred swatym Gregorem (L. TRNOVEC 1600); pred Welikou noczou w Zeleni cztwrtok (BÁTOVCE 1616); pred dwacyatmy rokmy widel fatens; za mladiho weku pred Rakociho wognu (ŠTIAVNIČKA 1676); widyel Andreas Graizla nyielen pred dyewiatou, ale y po zwonenyi pityi; w yesen pred oberačku sem gjch dostal; pred switanym (KRUPINA 1734; 1734; 1741)
L. p. časom predčasne, skôr: abortio: pred časem rodjm (KS 1763); y neylepssý raddy častokráte zle wypadagu, že pred časem wygewené byli (MPS 1777); kteri strom pred časom kwitne a listi se, obleg gegj koren drošďama olegowima (PR 18. st); p. niektorým časom dávnejšie: oznamugj, že pred nekterim čzasem bez wedomosty meho manžela wčylegssiho, z nabitku meho z prwssim manželom, dala sem nekteru čzastku od penezj dobrim lidem (ŽILINA 1651)
B. s A vyj.
1. smerovanie v priestore na prednú stranu niekoho, niečoho: mlinarom pry oprawowany kolesa paleczneho na studnu pred pansky dom, dalo de gim kolacz, masla za d 7 (ŽILINA 1609); popel a smetj pred dwere sypatj gest zakazano (BETLIAR 1610); pret dvere vesiacze súkno (s. l. 1682)
L. p. seba, se vziať, brať čo podniknúť, podnikať niečo, uskutočniť, uskutočňovať niečo: protž my slussnu wecz pred sebe sme wzeli (MARTIN 1561); geslyby ste nechtely, budto otecz, budto y geho bratt tu czestu pred se wzyty (B. ŠTIAVNICA 1584); (majster) zapowedel bednarom swym, aby zadny pomymo panskeg robotty gynssieg pred sebe nebral (ILAVA 1638); nech Buch wssemohuci sscesliwe raci Gegi Milost sprovodit w teg pred sebu wzateg ceste (s. l. 1759) predsavzatej; instituo: ustanowugem, začjnám, pred seba berem (KS 1763)
F. p. oči klásť, postavovať, predstrkovať koho, čo, (komu) ukazovať niekoho, niečo niekomu; poukazovať na niekoho, na niečo: (Jakub Cambilhont) kážde lhárstwy swe wiklada a lydum pred očy zhrňa a predstrkuge (PP 1734); slowutny magistrat slišicze takowu neporadnu a straslywu zalobu, pred očy postawuge zakon božy a statuta meske (S. ĽUPČA 1737); Yonasse proroka pred oči wam kladgem (MS 1758); pred oči gegjch predložil djtě to preswaté (WP 1768); p. oči vydať čo (o knihe, spise ap.) uverejniť niečo: y za tu pryčzynu tato lekarstwy gsu pred očzy lydem wydana (KLe 1740); p. oči predstavovať čo upozorňovať na niečo: (pápeženci) mezy ginjmi wecmy y to pred očy predstawugj, aby žadnjch duchownjch knjch nečjtaly (WO 1670); položiť svetlo p. oči komu objasniť niekomu niečo: tento artýkul geden gest z tich, w kterem se prawda sectaruw pri wikladaňi pisem probuge, kterim aby se swetlo pred oči predložilo, dwe gegich principia fidei predkladam (TP 1691); stavať sa p. oči komu ukazovať sa, prejavovať sa: wssudi se znaki dobreg nadege pred oči staweli; bohaté a pohodlňe položené z obau stran reki Njlus mesta a wsy nam se pred oči staweli (PT 1796);
x. bibl any newyhazúgte perli swé pred swiňe, žeby gych ásnad neposslapáwali nohami swyma (KB 1756)
2. predstúpenie, pristúpenie do blízkosti nej. osoby obyč. vyššie postavenej; postavenie pod pôsobnosť, vplyv niekoho, niečoho (súdu, úradu ap.): tehdy to musy potom przigiti przed prawo (ŽK 1473); pristupila gest Kupczowa pred stareho brata menem Brneczku a kazala gest zapisati; prystupyly pred nassy vplnu raddu oppatrny Ondreg, Ference syn a Balass Kraban (P. ĽUPČA 1505; 1584); mlady Balass nečekal, než predtym z dobrimy lidmy dal se pred panow nagti (S. ĽUPČA 1605); Yózeffa predstawili pred krála (KB 1757)
L. rokovať p. právo koho úradne dať predvolať niekoho pred súd: ktery bude przed prawo rokowan a neprzigde (ŽK 1473); Ferencz Boynitzky rokowal bol Ssendliar Balaža pred prawo (JELŠAVA 1597)
P. tpn Predmir ( 1193 CDSl); Predmier ( 1312 Predmier RDSl)


pred [pridz] m vsl predná časť, predok:
L. na sami pricz ku Panu Bohu a ku slawneg poctiweg stolicy se utiekame (JAROVNICE 17. st) najsamprv

Pred Pred pred_1 pred pred_2 pred pred_3 pred

Zvukové nahrávky niektorých slov

agent kráčal pred nimi agent marchait devant eux
ani pred jej matkou ni devant sa mère
ani pred ňou, ani ni devant elle, ni
ktorý kráčal pred nimi qui marchait devant eux
mesiacov pred jeho príchodom mois avant son arrivée
sa otvárali pred ním s'ouvraient devant lui
sa pred nimi otvorila s'ouvrit devant eux
sa pred ňou otvorili s'ouvrit devant elle
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu