Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

Vedeli ste, že...?
Slovníkový portál obsahuje aj minikalkulačku. Skúste napr. 2+2.

lapiť dok. chytiť (význ. 1, 2): trocha expr. l. sekeru (do ruky); l. zlodeja; l. rybu (do siete, na udicu); mačka l-la myš;

nedok. lapať: l. dych, vzduch i fraz. byť silne rozrušený, prekvapený ap.

keď → vtáčka l-jú, pekne mu spievajú

// lapiť sa chytiť sa (význ. 1, 2): trocha expr. l. sa zábradlia; myš sa l-la do pasce

l. sa do pasce, do osídel, na udicu dať sa získať, dať sa opantať;

nedok. lapať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
lapiť ‑í ‑ia dok.; lapiť sa

lapiť -pí -pia lap! -pil -piac -pený -penie dok.


lapiť sa -pí sa -pia sa lap sa! -pil sa -piac sa -pený -penie sa dok.

lapať -pá -pajú -paj! -pal -pajúc -pajúci -paný -panie nedok. 1. trochu expr. (čo, koho (za čo)) ▶ brať obyč. do ruky al. do rúk, chytať; zachytávaním brániť v ďalšom pohybe: l. tehly; lapá švagra za plece; pri hre lapal loptu; l. dážď do suda; komora na lapanie iskier; rôzne suveníry iba lapajú prach usádza sa na nich; pren. Desiatky rúk sa skrížili, lapajúc hrdlá. [J. Jonáš] škrtiac sa navzájom
2. trochu expr. (koho, čo) ▶ snažiť sa dostať do svojej moci (behom, rýchlym pohybom, ľsťou a pod.), chytať, naháňať, loviť: l. raky, vrabce; policajti lapali zlodeja; opica lapá blchy v kožuchu; mačka lapá myši; pes si lapá vlastný chvost; pasca na lapanie šeliem; pren. expr. l. (si) ženícha snažiť sa získať nápadníka
3. hovor. expr. (čo) ▶ sústredene, pozorne, dychtivo vnímať (sluchom, zrakom), prijímať: l. slová útechy; l. nové informácie; lapal každý jej pohyb; Kým predkladal hosťom jedlá a nápoje, dychtivo lapal útržky ich rozhovorov. [J. Lenčo]; Lapali zrakom po nejakom, aspoň tom najmenšom náznaku chaty pod Rysmi. [OV 2003] pátrali
fraz. lapať dych/vzduch al. lapať po dychu/po vzduchu a) usilovať sa nadýchnuť a normálne dýchať b) byť silne rozrušený, prekvapený a pod.; lapať niekoho do osídel/pasce/siete al. lapať na udicu niekoho obyč. úskokmi získavať niekoho pre svoje zámery ◘ parem. keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú pri získavaní niekoho sa hovoria iba príjemné veci; muchy lapá, [a] voly púšťa zle hospodári, gazduje
dok. k 1, 2lapiť


lapať sa -pá sa -pajú sa -paj sa! -pal sa -pajúc sa -pajúci sa -panie sa nedok. 1. trochu expr. (čoho) ▶ rukami sa pridŕžať niečoho, zachytávať sa o niečo na získanie opory, stability, chytať sa: l. sa stola, zábradlia, dverí, steny; horolezci sa lapali lán; pren. lapá sa náboženstva hľadá v ňom oporu
2. hovor. expr. (za čo) ▶ dotýkať sa častí vlastného tela, chytať sa (obyč. v citovom rozpoložení): l. sa za hlavu, za srdce; smial sa, až sa za brucho lapal; Žena sa lapala za hrdlo. [M. Andrejčík]
parem. kto sa topí, i britvy sa lapá v ťažkej situácii človek využíva na záchranu každý prostriedok
dok.lapiť sa


lapiť -pí -pia lap! -pil -piac -pený -penie dok. trochu expr. 1. (čo, koho (za čo)) ▶ s ráznosťou vziať do ruky al. do rúk, chytiť, uchopiť; syn. ulapiť: lapil ho za ruku, za plece; l. jašteričku za chvost; l. niekoho za krk, pod krk pri bitke začať škrtiť; Lapili do rúk prvé tvárnice a znášali ich na plošinu. [A. Ferko]
2. (koho, čo) ▶ dostať do svojej moci zväčša po naháňaní, chytiť, uloviť; pristihnúť obyč. pri nedovolenom čine, prichytiť; syn. dolapiť, zlapať: l. zlodeja; l. sokola, zajaca, muchu; šelma bola lapená do pasce; nedá sa l. živý; Mesto znehybnelo, pritajilo sa ako lapené zviera, predstieralo, že v ňom niet života. [V. Švenková]; pren. Otáľal so ženením a potom si ho lapilo také dievčisko a omotalo si ho okolo prsta. [P. Andruška]; Chcel som sa rýchlo skryť, ale lapil ma ten jej nezábudkový pohľad. [InZ 1999]
fraz. lapiť druhý dych znovu nadobudnúť silu a energiu; lapiť dych/vzduch a) môcť sa nadýchnuť a normálne dýchať; b) upokojiť sa, spamätať sa z údivu, rozrušenia a pod.; lapiť niekoho do osídel/pasce/siete al. lapiť niekoho na udicu obyč. úskokom získať niekoho pre svoje zámery
nedok.lapať


lapiť sa -pí sa -pia sa lap sa! -pil sa -piac sa -pený -penie sa dok. 1. trochu expr. (čoho, zried. koho; za čo) ▶ rukami sa niečoho chytiť na získanie opory, stability, zachytiť sa, pridržať sa; vziať do rúk a podržať, chopiť sa: lapila sa zábradlia; lapí sa biča; preľaknuté dieťa sa lapilo otca; Pevne sa lapil bieleho kameňa pri dievčenskej hlave. [P. Glocko]; Jednou rukou sa chytil za drevený výstupok sedla a druhou sa lapil za zvyšky hrivy. [I. Izakovič]
2. hovor. expr. (za čo) ▶ dotknúť sa časti vlastného tela, chytiť sa (obyč. v citovom rozpoložení): chlapec sa lapil za udreté ucho; v smiechu sa lapila za brucho; l. sa za hlavu i pren. nevedieť si rady v ťažkej situácii
3. trochu expr. (do čoho; na čo; ø) ▶ nepozornosťou a pod. sa ocitnúť v neslobodnom položení, chytiť sa; dať sa chytiť, uloviť: l. sa do sietei fraz.; myš sa lapila do pasce; Potom stačí o okraj oprieť drevenú dosku a čakať, kým sa maškrtník lapí. [InZ 2001]; pren. hovor. na to sa nelapí nedá sa oklamať
fraz. lapiť sa do osídel/pasce/siete al. lapiť sa na udicu dať sa získať, ovládnuť
nedok. k 1, 2lapať sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dať sa 1. začať niečo robiť • pustiť sa pribrať sa: dal sa, pustil sa, pribral sa do robotychytiť sa prichytiť sa chopiť sa: chlapi sa chytili, chopili rúbať drevoprikročiť pristúpiť (v úradnom styku): pristúpiť k hlasovaniuodhodlať sa podobrať sa podujať sa (s vedomím zodpovednosti): podujať sa na ťažkú úlohupriprieť sa (s premáhaním nevôle): priprela sa do učenia až pred skúškamikniž. prepožičať sa (dať sa získať na niečo, obyč. zlé): prepožičal sa na spreneveru peňazíhovor. spustiť (dať sa do kriku, plaču a pod.): spustila krikexpr.: schytiť sa vychytiť sa (prudko): pár sa vychytil do tancaexpr. lapiť sa: načim nám lapiť sa robotyzastaráv. oddať sakniž. jať sa: jal sa snívať, oddal sa snívaniuexpr. zahryznúť sahovor. expr. zažrať sa (intenzívne sa začať s niečím zaoberať): pohrúžila sa, zažrala sa do čítaniafraz. vyhrnúť si rukávykraj. prisošiť sa (Felix)popúšťať sa popriberať sa pozahrýzať sa (postupne)

2. začať sa pohybovať istým smerom • pobrať sa zobrať sa vybrať sa: dali sa, pobrali sa na cestu; vybrali sa rovno do hotelapustiť sa: sprievod sa pustil ulicamipodať sa: podať sa ďalejvykročiť vydať sa ísť zamieriť: vykročili, zamierili správnym smeromvypraviť sa vystrojiť sa vychystať sa (s predchádzajúcou prípravou): vypravil sa na dlhú cestuexpr.: vychytiť sa schytiť sa (rýchlo) • zried. ubrať sa

3. p. rozhodnúť sa 4. p. podvoliť sa


chmatnúť expr. v rýchlosti siahnuť za niečím a podržať al. vziať • expr.: schmatnúť schvatnúť chvatnúť: chmatnúť, schvatnúť protivníka za krk; chvatol kus koláča a bežalexpr. schvátiť (rázne) • schytiť uchopiť lapiť schopiť: schytiť, uchopiť dieťa za ruku; lapiť zlodeja za kabátexpr.: zdrapiť zdrapnúť drapnúť: zdrapila dievča za vlasyexpr.: rafnúť chňapnúť schňapnúť: pes ho chňapol za nohu; schňapol kus chleba a bežal vonexpr. uchmatnúť: uchmatol korisť a ušielexpr.: pochytiť popadnúť (prudko chytiť, obyč. náhodne): popadnúť niekoho za golierexpr. habnúť: habne po lyžičkesubšt.: grajfnúť • zgrajfnúť

p. aj chytiť


chopiť sa 1. vziať do ruky a podržať; využiť vo svoj prospech • chytiť satrocha expr. lapiť sa: chopila sa, chytila sa jeho rúk; lapil sa dreva obidvoma rukami; chopili sa, chytili sa príležitostizmocniť sa: zmocnili sa zbraní; chopili sa, zmocnili sa moci

2. začať nejakú činnosť • chytiť sa pustiť sa dať sa začať: chopil sa roboty, chytil sa, pustil sa, dal sa do roboty; pustil sa, začal čítaťujať sa (moci, vlády, funkcie a pod.): ujali sa, chopili sa vedeniapribrať sa podobrať sa pobrať sa prichytiť sa podujať sa: pribral sa, podobral sa robiť poriadok; podobral sa, podujal sa na ťažkú úlohupriprieť sa (donútiť sa začať niečo robiť): priprel sa do robotyprikročiť pristúpiť (obyč. v úradnom styku): konečne prikročili k vecikniž. jať sa: jal sa hlásať, že…hovor. expr. skočiť (osvojiť si): skočili na náš návrh


chytiť sa 1. rukami sa oprieť o niečo al. vziať do rúk niečo na získanie stability • chopiť sa lapiť sa prichytiť sa zachytiť sa: chytil sa, prichytil sa, zachytil sa lana, lapil sa zábradliaexpr.: chmatnúť sa chvatnúť sa: dieťa sa chmatlo, chvatlo matkypridržať sa: jednou rukou sa pridrží sedla

2. prudko sa rozšíriť (o citoch, stavoch, živloch a pod.): chytila sa jej radosť; oheň sa chytil všetkéhozmocniť sa zachvátiť zasiahnuť: zmocnil sa ich, zachvátil ich strach; ovocie zachvátila, zasiahla pleseňposadnúť (o citoch): chytila sa ho, posadla ho vášeň

3. zapustiť korene • ujať sa prijať sa uchytiť sa: stromčeky sa rýchlo chytili, ujali, prijali, uchytilizakoreniť sa vkoreniť sa: v suchej zemi sa priesady nezakoreniliprichytiť sa: na múre sa prichytila burina

4. začať horieť • zapáliť sa rozhorieť sa: plyn sa chytil, zapálil; drevo sa rozhorelovzbĺknuť zbĺknuť zblčaťkniž.: vzplanúť splanúť (začať horieť plameňom): vatra vzbĺkla, vzplanulakniž.: vznietiť sa vzňať sa: uhoľný prach sa vznietil, vzňalrozplameniť sa (začať horieť vysokým plameňom)

5. p. chopiť sa 1, 2, pustiť sa 1, pobrať sa 2 6. p. zareagovať


chytiť 1. vziať, zobrať do ruky, do rúk • uchopiť chopiť chopiť sa: chytil dieťa za ruku; uchopil, chopil hrniec za ucho; chopil sa sekerylapiť ulapiťkniž.: pojať jať: (u)lapil nôž, do rúkschytiť schopiť pochytiť (náhlivo, prudko): schytil, schopil ženu do náručia; pochytil palicu a udrelzobrať vziať: zobrať, vziať kabelku do ruky, dieťa za rukuexpr.: chmatnúť schmatnúť chvatnúť schvatnúť chňapnúť kmasnúť (prudko, v rýchlosti): chmatol, schvatol ho za golier; pes chňapol za kosťou (labami, papuľou)expr.: zdrapiť zdrapnúť popadnúťzried. spopadnúť polapiť rafnúťsubšt.: grajfnúť • zgrajfnúť (prudko): zdrapiť, popadnúť, rafnúť niekoho za rukupochytať (postupne, viac vecí)

2. pre škodlivú činnosť obmedziť pohyb, nedovoliť v pokračovaní takej činnosti • zadržať dostať dochytiť lapiť polapiť dolapiť: chytiť, zadržať, dostať, dochytiť, dolapiť zlodejaexpr. čapnúť: už ho čaplizaistiť zatknúť (dať do vyšetrovacej väzby): vraha zaistili, zatkliulapiť (dostať do svojej moci) • zastaráv. dopadnúťnár. dosalápiť (Kálal)

3. lovom získať • uloviť: chytiť, uloviť rybuzlapať lapiť: zlapali, lapili vtáčikazried. ulapiť vychytať vylapať (všetko, do jedného)

4. prudko postihnúť (o citovom al. telesnom hnutí) • zmocniť sa zachvátiť: chytil ho, zmocnil sa ho žiaľ, strach; zachvátil ho kašeľkniž.: jať pojať: jal ho odporzaujať: hra ho hneď zaujalazasiahnuť (prudko sa rozšíriť; o niečom živelnom): oheň zasiahol vedľajšie domynapadnúť: choroba ho celého napadlavychytiť pochytiť: vychytil ho kašeľ; pochytila ju prudká bolesť

5. p. dostať 3 6. p. stihnúť 2 7. p. prilepiť sa 1


lapiť 1. zmocniť sa niekoho po dlhšom naháňaní • chytiť: lapili, chytili vrahadohoniť dostihnúť dolapiť polapiť zlapať: dohonili, dostihli ho na ceste; zlapala ho políciasubšt. čapnúť: konečne ho čaplipristihnúť prichytiť dochytiť (obyč. pri nedovolenom čine): pristihli ho pri krádeži; dochytili ich na mieste činuzatknúť zaistiť zajať uväzniť zavrieť (zároveň dať do väzenia): polícia zatkla, zaistila zlodeja; uväznili, zavreli celú bandusubšt. zbaliť: zbalili ho na námestí

2. trocha expr. rázne chytiť do ruky, do rúk • ulapiť uchopiť popadnúť: lapil, popadol ho za golierexpr.: polapiť zlapiť schytiť pochytiť: polapil, schytil sekeruexpr.: drapnúť zdrapnúť zdrapiť chmatnúť schmatnúť chvatnúť schvatnúť chňapnúť schňapnúť rafnúť (prudkým pohybom): drapol, zdrapil ho pod krk; chvatol, rafol v náhlivosti palicukniž. chopiťnár. lapnúť: chopil, lapol ho za plece

3. p. uloviť


pustiť sa 1. začať niečo robiť, začať nejakú činnosť • dať sa: pustili sa, dali sa s chuťou do kosenia; pustiť sa, dať sa do jedlachytiť sa chopiť sa: bez slova sa chytili, chopili do roboty; nemá sa čoho chytiť, chopiťpribrať sa prichytiť sa: pomaly sa pribrala do pletenia; prichytiť sa do vareniaprikročiť pristúpiť (obyč. v úradnom styku): hneď prikročili, pristúpili k riešeniu naliehavej úlohypodobrať sa podujať sa (s vedomím zodpovednosti): podobrali, podujali ste sa na ťažkú úlohupriprieť sa (s premáhaním vôle): priprieť sa do štúdiakniž. jať sa: jať sa do práceexpr.: vhryznúť sa zahryznúť sa pozahrýzať sa (postupne) • hovor. expr.: vrhnúť sa zažrať sa: s veľkým elánom sa vrhli, zažrali do problému, do čítaniapohrúžiť sa (intenzívne sa začať s niečím zaoberať): pohrúžila sa do čítania, do robotyexpr.: schytiť sa vychytiť sa (zrazu sa pustiť do niečoho): schytila sa, vychytila sa upratovať; schytiť sa na útekhovor. expr. lapiť sa: lapiť sa do robotyfraz. vyhrnúť si rukávy: neotáľali, vyhrnuli si hneď rukávyzastaráv. oddať sa: oddal sa rozjímaťhovor. spustiť (o reči, speve a pod.): spustiť krik, plač

2. začať sa pohybovať istým smerom, začať ísť niekam • dať sa vydať sa: pustili sa, dali sa, vydali sa na cestu domovzamieriť vykročiť pobrať sa: po dlhšom rozmýšľaní zamieril, vykročil, pobral sa dopravapodať sa: podali sa rezko ku kostoluexpr.: schytiť sa vychytiť sa rozbehnúť sa (naraz, prudko): naraz sa schytili, vychytili smerom k divadluhovor. vziať (to): vzal to krížom cez polia

3. (o tuhých látkach) pôsobením tepla sa stať tekutým al. sa rozplynúť v tekutine • rozpustiť sa roztopiť sa: sneh sa cez obed pustil, rozpustil, roztopilstopiť sa: ľad sa v pohári stopilvyškvariť sa rozškvariť sa (pustiť sa škvarením): slanina sa na ohni vyškvarila, rozškvarila


uchytiť 1. prudko, náhlivo vziať • schytiť: v rozrušení uchytí, schytí, čo príde pod rukuexpr.: uchmatnúť uchvatnúť chmatnúť chvatnúť schmatnúť schvatnúť: rýchlo (s)chmatne, (s)chvatne klobúk a bežítrocha expr. lapiť: vlk lapil ovcuexpr.: drapsnúť zdrapsnúť zdrapiť: (z)drapol, zdrapil ho za golier a vliekol prečsubšt.: grajfnúť • zgrajfnúť: (z)grajfol mu pero a strčil do vreckaexpr. urvať (obyč. pren.): urval si kus šťastiapren. zried. udrapiť: dáko si udrapíme čas (Jesenská)

2. p. uchvátiť 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

lapať, -á, -ajú nedok.

1. (koho, čo) snažiť sa dostať do svojej moci, chytať, naháňať: l. zbeha, zlodeja; Keby ťa lapali vojaci a páni, ale ťa lapajú zbojníci, oplani. (J. Kráľ); pren. l. dakoho sľubmi, krásnymi rečami lákať, vábiť; Je mu nepríjemné odpovedať na otázku, ktorou ho lapajú. (Heč.)

2. (čo, koho; koho za čo) chytať rukou, rukami, brať do ruky, do rúk: Ušká kastrólika prichodilo lapať cez servítku. (Gab.) Pozrel na Marínu a lapá ju za ruku. (Tim.); pren. l. dych, vzduch, povetrie ťažko, namáhavo dýchať; hovor. l. slová a) ťažko si spomínať na slová, hľadať slová (v reči); b) sústredene, pozorne počúvať; hovor. l. šťastie usilovať sa ho dosiahnuť; l. dakoho za srdce dojímať;

3. (čo) loviť, chytať: l. muchy, l. myši do pasce, l. ryby do siete, na udicu, l. zver

Keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú (prísl.) o vábení, lákaní peknými sľubmi, peknými rečami. V mútnej vode je dobre ryby lapať (prísl.) o využívaní, zneužívaní chaosu, rozháraných pomerov, neporiadku. Muchy lapá, voly púšťa (prísl.) o nerozumnom, neekonomickom hospodárení, o zlom gazdovaní.

4. zried. (po čom) siahať, čiahať za niečím: Ako decko lapá po všetkom. (Pláv.);

dok. k 1, 2, 3 lapiť

|| lapať sa

1. (čoho) chytať sa, pridŕžať sa dačoho, zachytávať sa o dačo: l. sa stola, zábradlia, dverí

Kto sa topí, i britvy (slamky) sa lapá (prísl.) v ťažkej situácii siahneme po akomkoľvek prostriedku záchrany;

2. (za čo) chytať sa, dotýkať sa častí svojho tela: l. sa za hlavu;

3. (koho) chytať sa, zmocňovať sa: Lapá sa jej predtucha čohosi. (Tim.) Pýcha sa jej lapá. (Vaj.)

4. chytať sa na niečo, do niečoho: myši, muchy sa lapajú;

5. (čoho, do čoho i s neurč.) púšťať sa, chytať sa do dačoho, začínať dačo robiť: l. sa (do) roboty, l. sa hovoriť;

dok. k 1, 2, 4, 5 lapiť sa


lapiť, -í, -ia dok.

1. (koho, čo) dostať do svojej moci, chytiť; zaplatiť; zajať: Nebojte sa, vás nik nelapí. (Kuk.) Lapili ju a vrhli do väzenia. (Mor.) Pisára v meste lapili pre falšovanie peňazí. (Podj.)

2. (čo) uloviť, chytiť: l. muchu, l. myš do klepca, do pasce, l. vtáčka, l. rybu do siete, na udicu, l. zver; pren. (koho) l. dakoho do svojich sietí, do osídiel opantať, podmaniť si; pren. hovor. l. si muža získať si; Lapila chlapca na svoje pôvaby (Zgur.) upútala pôvabmi;

3. (čo. koho čo začo) chytiť, vziať do ruky, do rúk, uchopiť rukami: l. dakoho za ruku, za plece, za ucho, okolo drieku; Jano lapil okrúhle poleno. (Tat.); l. dakoho za krk, pod krk, pod hrdlo pri bitke začať hrdúsiť, škrtiť; Mal sto chutí lapiť ho za tenké hrdielko. (Chrob.)

l. za srdce dakoho získať si, dojať; hovor. l. dakoho za golier vykázať, vyhodiť; l. dačo za pravý, správny, dobrý koniec správne, dobre začať; správne si počínať; hovor. lapený na pľúca chorý na suchoty, na tuberkulózu; l. stránku, stranu niekomu prikloniť sa k mienke dakoho, na stranu dakoho, zastať sa dakoho, nadŕžať dakomu; hovor. l. sa rozumu správne sa rozhodnúť; l. melódiu, hlas začať správne spievať;

nedok. lapať

|| lapiť sa

1. (čoho) chytiť sa, pridržať sa dačoho, zachytiť sa o dačo: Jašek sa potočí, chce sa niečoho lapiť, padá. (Chrob.) Starec sa lapí plota. (Heč.) Anča musela sa steny lapiť. (Tim.)

2. (za čo) chytiť sa, dotknúť sa niektorej časti svojho tela: l. sa za brucho; Lapí sa za hlavu. (Urbk.); pren. hovor. l. sa za hlavu nevedieť si rady, zúfať si v ťažkej situácii;

3. (koho) chytiť sa, zmocniť sa: Pýcha sa ma lapila. (Vaj.)

4. uloviť sa, chytiť sa: Vtáčiky lapili sa do osídla. (Dobš.); l. sa do slučky; pren. Lapil si sa, vtáčik! (Podj.) dostal si sa.

5. nár. (do čoho, čoho i s neurč.) chytiť sa, pustiť sa do niečoho, začať dačo robiť: l. sa pera, l. sa do písania, l. sa do roboty, l. sa spievať; l. sa do niekoho pustiť sa do bitky s niekým;

6. (nár.) zapustiť korene, prijať sa, ujať sa: Veď sa to nie každému lapí. (Taj.);

nedok. lapať sa

lapiť dok.
1. or, jzsl chytiť rukou, schmatnúť: Lapiu̯ so_mu ruku a so_mu ťäpnuu̯ (Bziny DK); Notár lapeu̯ šefcovú ženu a do tanca! (Jablonové MAL); Tá jedna skočila po druhéj, lapila ju za vlasi a tá zaz ju (Čaníkovce MOD)
F. lapiď groš (Podbiel TRS) - zarobiť peniaze
2. strsl, top, vsl chytiť, zmocniť sa, dolapiť, zajať, uloviť niekoho: Ďe si lapiu̯ toho zajaca? (Bodorová MAR); Aľe sťe dačuo lapiľi do teho dražáka? (Dol. Lehota DK); Lapev som divého holuba (Lipová NZ); Lapili ho na čerešňiach, kradou̯ (Návojovce TOP); Pčoli, tote robotňice, trudoch pozabijaju, jag jih lapia, tag ich katuju a trudi padaju (Rozhanovce KOŠ)
F. lapil me gorč (Michaľany TRB) - dostal svalový kŕč; lapiť muža (Návojovce TOP) - získať muža ako partnera
3. spiš, šar prichytiť sa na niečo, prilipnúť k niečomu: No ta krejda ňelapila na tim, to trebalo s tim čertakom poznačic (Smižany SNV); Na masne ci tota farba ňelapi (Dl. Lúka BAR)
4. nakaziť sa niečím od niekoho (o chorobe): Ňechoďievaj ta, sa ňezdraví na suchoti, ešťe volačo lapíš! (Návojovce TOP)
5. vsl (obyč. v spoj. s neurčitkom) začať, počať: Lapilo marznuc, treba śe ľepši obľiekac (Žakarovce GEL); Spotki zme aš po fronce lapiľi nośic (Buglovce LVO); Stal śe krik, babi lapiľi kvičec (Dl. Lúka BAR); Po vojňe peršej svetovej śe lapilo inakši gazdovac (Krivany SAB); To mu lapelo cec, ta to te_še hojelo (Kokšov-Bakša KOŠ)


lapiť sa dok.
1. lipt, svsl chytiť sa rukou, pridŕžať sa niečoho: Tak som hladala, o_čoho bi som sa lapila (Lúčky RUŽ); lapic śe (Smižany SNV)
2. gem, svsl prilepiť sa, prisať sa na niečo: Lapili se tia muchi na lep? (Kameňany REV)
F. ardza śe ho ňelapi (V. Šariš PRE) - o takom, čo si rád vypije alkohol; aňi kuľka śe dakeho ňelapi (Dl. Lúka BAR) - má veľké šťastie; lapil śe ho jak pijafka (Dl. Lúka BAR) - húževnato sa niekoho držal
3. zsl, svsl zapáliť sa, vznietiť sa: Ňestoj tag bľíz_ohňa, lapia sa ťi šaťi! (Čičmany ŽIL); Ot papiru śe lapia trisečki (Spiš. Štvrtok LVO); Ot peršoho čisla (domu) śe lapelo (Margecany GEL); Chto bi teras paľil, chibaľ bi śe samo lapilo (Fintice PRE)
4. vsl začať niečo, pustiť sa do niečoho: Jak se vracili do domu a večera se už lapila, ona ucekla (Prakovce GEL); Chlopi, labme śe do roboti! (Kendice PRE)
F. lapila śe mi napasc (Dl. Lúka BAR) - začala do mňa dobiedzať, otravuje ma; lapic śe do dakeho jag osa (Dl. Lúka BAR) - neodbytne do niekoho dobiedzať

lapiť dk
1. chytiť, vziať do rúk: koho djabel do ruk lapi (GŠ 1758) zmocní sa ho: gladio alicui minitari: meč na ňekoho lapiti (KS 1763) tasiť ho; Isstwan kona za kantar lapil (OKOLIČNÉ 1765)
2. koho násilne zajať, chytiť; zlapať: za vradnikom bežaly a lapily ho (TURIE 1727); kdy ho lapili, tuze je zvázali (ASL 1781)
3. čo uloviť: srny, zagacze zastrelil neb lapil ((BYTČA) 1716); kdyby riba wediela, že lapena bude (KT 1753); -ať ndk
1. k 1: obrucz, czo hak lapa (ŽILINA 1611); otcze sweho si lapal za hrdlo (BYTČA 1657) hrdúsil; maczka zelezna, czo wedra lapagu (BÁNOVCE n. B. 1733); za ruki gich lapagi (VP 1764);
x. pren poddani skrze nedostatek zdravia nemožni byli grunty držat a lapat (NEMŠOVÁ 1721) brať do prenájmu, užívania; prehensare honores: lapati urad (KS 1763) uchádzať sa oň; l. zbroj (do ruky) dávať sa do boja zbraňou: wogaci zbrog do ruki lapagu, proti nepratelowy ydu (MK 18. st)
F. kteri zbrog lapagu skrze zbrogu zahynu (WP 1768)
2. k 2: poddanich na slobodnem trhu lapaty chtely (MOŠOVCE 1567); mladencom, ktery požiarnikou lapaly, čuo horu palily, dalo se gim piwa (KRUPINA 1690); nelapagte mne, nemam winny (KREMNICA 1619); aby lapajících mne rozehnal (ASL 1781)
3. k 3: ptaky lapati (B. BYSTRICA 1506); lapati zvery (LIKAVA 1625 U2); pawúk muchy lapať sauce sytki praďe (PP 1734); lapany ryb (BELÁ 1773)
4. zmocňovať sa niečoho, niekoho (rozumovou schopnosťou, ľsťou, podvodom): Hospodin lapá maudré w chytrostech gegich (COB 17. st) pristihuje; pan Lehoczky spolu ze swim predgmenowanim hoffierom synowy stranu lapal (MARTIN 1734) zastával ho; lyde wzdy netco lapagu, co gegich powest rozmnožuje (MC 18. st) využívajú;
x. pren ktery lapá wsseckych duchú, rozúmny (KB 1757) duchaplný
F. l. lapačky vymýšľať úskoky: takie lapaczky lapagu, gako by mne o mug statek pryprawyli (TRENČÍN 1529); l. príležitosť využívať: lapa priležitost k čineni co dobreho (KB 1757)
5. brať, uchvacovať; kradnúť: capio: chytám, berem, lapám: prencresere factis alicujus: chwálu po ginssém lapati (KS 1763)
6. chytať, nadobúdať: drewenni oleg kuru nelapa (PR 18. st); -ávať frekv k 2: Prssancou lapawal fatens ((ZVOLEN) 1676); k 3: ryby lapawaly (L. TEPLÁ 1634); paste, do kterých se (zvieratá) lapáwagj, byly by sýce dobre (HRK 1773); lapiť sa dk
1. čoho ujať sa niečoho: krawu doma uhowal, ktorey sie lapily ludze z Nizney Woly (STROPKOV 1686)
F. niczeho game se nemohli lapit, museli sme luku zapredaty (ŠARIŠ 1603) ostali sme bez prostriedkov
2. do čoho začať nejakú činnosť: procedere ad opus: do roboti sa lapiti, wzjti, dati (KS 1763)
3. (o chorobe) koho postihnúť niekoho: koho se mor lapel (RT 17. st); lapať sa
1. za čo, čoho chytať sa za niečo, pridŕžať sa niečoho: vkrutňe se smala, až se za brucho lapala (MKH 1799);
x. pren pastorek lapá sa chitrosti (DLHÁ 17. st) uchyľuje sa ku ľsti; na mjsto swetla temnosti se lapáss (VP 1764)
2. na koho lepiť sa na niekoho, neodbytne chodiť za niekým: dworsky czitil, ze nanho bude sa Anča lapat (UHROVEC 1751)
3. (o chorobách) kde, na kom, čom šíriť sa, rozširovať sa: nebo tato nemoc welmi se lapa (PL 1787) je nákazlivá; stromy gsu stare, na kterich moch se lapa (PR 18. st); posskwrna teg wecy, do ktereg se maty zahlady aneb zabaži, lapa se na telo ditatka w žiwote matky (MiK 18. st)

lapiť lapiť
ale som vás lapil je vous y prends
lapil ma za golier me prit au collet

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu