Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

fakt

I. -u m. niečo overené, dané, skutočnosť: historický f., overiť si f-y, literatúra f-u; hovor. (je) f., že ...; to je f. je to tak;

faktový príd.: f. materiál

II. fakt čast. hovor. potvrdzuje súhlas, skutočne, naozaj: f. (, je to tak)!

fakt -tu pl. N -ty I -tami/-tmi m.

fakt čast.

fakt¹ -tu pl. N -ty I -tmi m. ⟨lat.⟩ ▶ niečo overené, objektívne jestvujúce; syn. skutočnosť: historický, známy, základný f.; fakty sú fakty; uviesť strohé, neodškriepiteľné fakty; dozvedieť sa smutný f.; zmieriť sa s nepríjemným faktom; zatajovať závažné fakty; zohľadňovať, zvažovať fakty; oprášiť fakty po dlhšom čase ich znova predložiť; zabúdať na dôležité fakty; držať sa faktov; veriť faktom; podložiť tvrdenie faktmi; je f., že...; faktom je, že...; to je f. je to tak; lit. literatúra faktu literárna tvorba s prevažujúcou poznávacou funkciou, spracúvajúca dokumentárne materiály, historické udalosti, vedecké objavy a pod. ◘ fraz. postaviť niekoho pred hotový fakt pred hotovú vec ▷ faktík -ka pl. N -ky m. zdrob. expr.: Tento faktík hovorí aj niečo viac. [T. Winkler]

fakt² čast. ⟨lat.⟩ hovor. 1. ▶ potvrdzuje platnosť výrazu, výpovede; syn. skutočne, naozaj, vskutku: ja sa ti f. čudujem; dobre si ma pobavil, f.; Si ohromná baba. Fakt. [M. Dzvoník]; Buď som žiakov podcenila, alebo sú fakt takí apatickí. [P. Andruška]
2. ▶ uvádza opytovacie vety s cieľom získať kladnú al. zápornú odpoveď; syn. naozaj, skutočne: Fakt si sa vykašlal na školu? [Ľ. Petraško]; Fakt som to ja povedal? [J. Johanides]

fakt¹ -u m. ‹l› (zistená overená jednotlivá) skutočnosť, udalosť, výsledok; pravdivý poznatok, údaj: historický, jazykový f.; lit. literatúra f-u literárne spracovanie dokumentárnych vedeckých materiálov, historických udalostí a pod.; sociol. sociálna udalosť, jav, vzťah a pod., ktorý je výsledkom ľudskej činnosti, poznávania, hodnotenia al. prežívania

● postaviť niekoho pred hotový f. hotovú vec; hovor. je f., že… ; to je f. je to tak;

faktový príd.

fakt² čast. hovor. naozaj, skutočne: f. prídeš?

ale 1. vyjadruje odporovací vzťah • no: počula hlasy, ale, no nevenovala im pozornosť • a: zvečerilo sa, ale, a matere nikde • lež: zbadal ju, lež nedal to najavo • však (vo vete sa kladie za prvý prízvukovaný výraz): nadvihol sa, vstať však nevládal • kniž. avšak: sľúbil, avšak neprišiel • predsa • a predsa • ale predsa • predsa však • no predsa (s odtienkom prípustky): deti sú ešte malé, (a) predsa pomáhali; zvečerilo sa, ale predsa prišiel, predsa však prišiel • jednako • a jednako • ale jednako • no jednako • jednako však (s odtienkom prípustky): bolo už neskoro, (a) jednako sa neponáhľal; často chýbal, no jednako sa dobre učil • iba • ibaže • len • lenže (odporovací vzťah s odtienkom obmedzenia): brána nebola zamknutá, ale, iba sa ťažko otvárala; aj ja by som išiel, ale, lenže ma bolí zub • kým • naproti tomu • zatiaľ čo (pri uvádzaní nepravej vedľajšej časovej vety): vonku je teplo, kým v byte je chladno; jemu sa darilo, zatiaľ čo ostatní zápasili s problémami

2. uvádza zvolaciu vetu so silným citovým zafarbením • expr. aleže: Ale(že) či sa to smie? Aleže ho už nehrešte toľko! • či • hovor. expr. čiže: Či(že) je to krásne!

3. zdôrazňuje platnosť výrazu • veru: vy ste ale, veru dobrý; veru, ale si mu poriadne dal • ozaj • naozaj • skutočne: vás by bola ozaj, naozaj škoda; nepovedal nič, skutočne celkom nič • fakticky • hovor. fakt

4. p. asi 1 5. p. ba 1

fakt¹ p. skutočnosť

fakt² p. naozaj, skutočne 2, doslova 2, ale 3

naozaj vyjadruje potvrdenie obyč. známej skutočnosti, vyjadruje istotu o platnosti výpovede al. výrazu • skutočne • vskutku: naozaj, skutočne má pravdu; vskutku bol dobrý • rozhodne: rozhodne to nemá ľahké • ale: tí sú ale dobrí • naozajstne • hovor. naozajsky: vyzerá naozajstne, naozajsky ako jeho otec • ozaj • ozajstne • hovor. ozajsky • nár.: ozajst • naozajsto: je to ozaj, ozajstne dobrá práca • veru • expr.: veruže • verubože • verabože • verabohu • zried. hejveru • poet. ver' • nár. vera: veru, veruže, verabože, hejveru, nemá sa čím chváliť • fakticky • hovor. fakt: fakticky, fakt, už dávno sme ho nevideli • vôbec (pri zápore): naozaj, vôbec sa mu nečudujem • expr.: namojpravdu • namojveru • namojdušu • fraz. na moj hriešnu (dušu): namojpravdu, namojveru, namojdušu, bolo ich tam zo desať • expr.: prisámbohu • prisámboh • prisámfakt • prisámvačku • prisám • bohuprisahám • bohuprisám • bohuotcuprisahám • bohuotcuprisám • bohuotcu • otcuprisahám • otcuprisám • otcu-materi • expr. zried. bouprisám: prisámbohu, bohuprisahám, už je všetko v poriadku; to nám otcu-materi stačí • nár.: ačida • ačidali

skutočne 1. zodpovedajúc skutočnosti, ako v skutočnosti • fakticky • naozajstne: skutočne, fakticky, naozajstne vynaložené náklady • ozajstne • hovor.: ozajsky • naozajsky: konečne mohol ozajstne, ozajsky pretekať • opravdivo • zastar.: opravdovo • opravdove: vyzerá celkom opravdivo • v skutočnosti • reálne • objektívne: to sa v skutočnosti, reálne, objektívne stalo

porov. aj skutočný 1

2. vyjadruje dotvrdenie, potvrdenie niečoho, potvrdzuje platnosť výrazu al. výpovede • vskutku • ozaj • naozaj • veru: je to skutočne, vskutku dobrá správa; ozaj, naozaj, veru sa pekne rozvíja • v skutočnosti • popravde • vlastne • podľa pravdy • popravde povedané: v skutočnosti, popravde, vlastne treba priznať, že na to nestačí • isto • iste • istotne • zaiste • zaručene • nepochybne: isto, istotne, zaiste, zaručene je to pravda • fakticky • hovor. fakt • kniž. de facto [vysl. fakto]: fakticky, fakt, de facto neviem, či príde • hovor. raz: skutočne, raz neviem, čo tým myslel

3. p. vôbec 1 4. p. doslova 2

skutočnosť niečo skutočné, objektívne jestvujúce • fakt: historická skutočnosť, historický fakt • realita: pohybovať sa na pôde reality • danosť (čo je objektívne dané): sociálne danosti • vec: to je známa vec; tým sa na veci nič nemení • jav (čo možno zmyslovo pozorovať): prírodný jav • pravda: trpká pravda • kniž. skutok: plán sa stal skutkom • kniž. skutočno (Poničan) • telev. reál (skutočné prostredie, dianie v tomto prostredí): scéna sa odohráva v reáli • odb. konkrétno

údaj jednotlivá skutočnosť ako súčasť istého oznámenia, prejavu, správy a pod.: hodnoverné, spoľahlivé údaje; údaje o finančnom stave podniku • informácia: získať obšírne informácie o niečom • pomn. dáta: životopisné dáta • fakt: overiť si fakty • materiál: zbierať výskumný materiál • položka (údaj v účtovnej knihe): bilančná položka

vec 1. objektívne jestvujúci jav • skutočnosť: vzťah vecí k človeku; zakrývať veci, skutočnosti • fakt: overiť si fakty • realita: životná realita

2. každý neživý hmotný jav vnímateľný zmyslami, niečo slúžiace človeku • predmet: zbaliť si svoje veci, predmety osobnej potreby • daromnica • zbytočnosť (bezvýznamná vec): kupovať daromnice, zbytočnosti • expr.: taľafatka • šepleta (bezvýznamná, zbytočná vec): na narodeniny dostal samé taľafatky, šeplety • hovor., obyč. pejor.: haraburda • rároh • rároha • krám (stará opotrebovaná vec): byt je plný harabúrd, rárohov, krámov

3. jav vyžadujúci riešenie: bojovať za správnu vec, ministerstvo zahraničných vecí • záležitosť: obchodné záležitosti • problém (závažná vec): s týmto problémom sa ešte potrápime • prípad: odovzdať prípad polícii • otázka: to je čisto rodinná otázka • kniž. kauza (súdny spor): komplikovaná kauza

4. to, čím sa niekto zaoberá, čoho sa týka istá činnosť: riešiť závažnú vec • predmet: predmet štúdia • objekt: objekt výchovy • záležitosť: zaoberá sa podružnými záležitosťami

5. čo sa prihodilo, stalo • udalosť: včera sa stala nepríjemná vec; dnešné udalosti vojdú do histórie • skutočnosť: to je nezmeniteľná skutočnosť • príhoda: zaujímavá príhoda zo života

6. výsledok činnosti: robiť krásne veci • práca: výstava výtvarných prác • robota: strojová robota • dielo: umelecké dielo • výtvor: kresliarske výtvory poslucháčov

fakt¹, -u, mn. č. -y m. niečo objektívne daného, skutočná udalosť, skutočný čin; skutočnosť; jav: základné f-y, vedecký, noetický, psychologický, historický f., f. je, že...; žiadať f-y, dokázať niečo f-om, potvrdiť f-ami, f-y svedčia, hovoria, dokazujú

● týmto f-om takto, týmto;

faktový príd.: f. materiál;

faktík, -a m. zdrob. expr.

fakt² cit. hovor. vyjadruje súhlas, pritakávanie, potvrdzuje niečo (= skutočne, naozaj): f., tak to bolo