dobrotivý príd. kniž. plný dobroty, láskavý, milostivý: d. ochranca, d-é reči;
dobrotivo prísl.: d. pozerať;
dobrotivosť -i ž.
dobrotivosť -ti ž.
dobrotivosť -ti ž. ▶ preukazovanie láskavosti, vľúdnosti, konanie, šírenie dobra: nesmierna d.; materská d.; srdce plné dobrotivosti; Ďakujem Bohu a chválim ho za jeho najvyššiu milosť a dobrotivosť. [Sme 1997]; Do neba vynášal dobrotivosť kráľa a ohlásil, že všetkým sa udeľuje amnestia. [V. Krupa]
dobrota 1. ľudské dobro vo vzťahu k iným • dobrotivosť • láskavosť (op. zloba): rodičovská dobrota, dobrotivosť, láskavosť • vľúdnosť • prívetivosť • žičlivosť
2. dobrý stav vecí • blahobyt: nevie, čo má od dobroty, blahobytu robiť • roztopaš • samopaš (prílišná dobrota)
3. p. pochúťka
dobrotivosť p. dobrota 1
dobrotivý príd. činiaci dobro, veľmi láskavý, plný dobroty, vľúdny: d. človek, d-á matka; d-á láska, d-é oči;
dobrotivo prísl.: d. sa usmiať, d. prikyvovať;
dobrotivosť, -ti ž.: v očiach neha, jemnosť, dobrotivosť (Podj.)
dobrotivosť ž. veľká dobrota; rozkoš: Od dobročivošči se nesprace do kvaži (Kameňany REV)