zdvorilý príd. kt. sa správa podľa pravidiel spoloč. správania, slušný; kt. je prejavom takého správania: z. predavač, manžel; z. úsmev, z-é správanie;
zdvorilo, zdvorile prísl.: z. odmietnuť;
zdvorilosť -i ž.: falošná z., prejav z-i; učiť dieťa z-i
zdvorilo, zdvorile 2. st. -lejšie prísl.
zdvorilý príd.
1. správajúci sa jemne, slušne, uhladene, pozorne, galantne, dvorne: z. muž, mládenec, gavalier;
2. ktorý je prejavom jemnosti. slušnosti, uhladenosti, pozornosti: z. pozdrav, úsmev, z-é reči, z-é správanie;
zdvorile i zdvorilo prísl.: pozdraviť, pokloniť s z., správať sa z., hovoriť z.;
zdvorilosť, -ti ž.
1. správanie, konanie niekoho zdvorilého. Čašník s náramnou zdvorilosťou zapaľuje cigarety. (Pláv.)
2. obyč. v mn. č. zdvorilé slová; lichôtky: Bečelujú a roztápajú sa vo zdvorilostiach. (Kuk.) (Brigita) odpovedala na jeho zdvorilosti zošpúlenými ústami. (Jégé);
zdvorilôstka, -y, -tok ž. zdrob. expr.