zelený
I. príd.
1. majúci farbu ako svieža tráva, listy stromov ap.: z-á lúka, voda, z-é šaty, z-é oči; z-é ovocie nezrelé
2. v ustálených spoj. a odb. názvoch: z-á fazuľa v strukoch, op. suchá; z-é krmivo svieže; z-é hnojenie zaorávanie zelených častí rastlín; z-á skalica chem. síran železnatý; Zelený š. vo Veľkom týždni; kart. z-á sedma, z-é eso
3. týkajúci sa prírody, poľnohospodárstva ap.: publ. z-á hranica kt. vedie neobývaným územím, lesným porastom ap.; publ. z-á správa o poľnohospodárstve
4. týkajúci sa životného prostredia; ekologický: publ. z-á iniciatíva
● expr. z. ako túz; publ. (rozhodovať, riadiť) za z-ým stolom, spoza z-ého stola bez poznania reálnej skutočnosti; postaviť, stavať na z-ej lúke (u)robiť od základu;
na zeleno → nazeleno;
do zelena → dozelena;
zeleno prísl.
II. zelený obyč. mn. zelení m. živ. príslušník hnutia al. prívrženec ochrancov životného prostredia: hnutie z-ých; Strana z-ých na Slovensku;
zelená ž.
1. k zelený
2. (v doprave) zelené svetlo ako signál voľno: svieti z.; mať z-ú i fraz. publ. môcť sa voľne rozvíjať; publ. dať niečomu z-ú umožniť hladký priebeh