počuť -je -jú nedok. i dok.
1. vnímať, zachytávať, zachytiť sluchom: p-m spev, hudbu; zajtra p-me nové melódie; zapamätať si niečo na prvé p-tie; do p-tia pozdrav; v inf. iba nedok. zle ťa p.; odtiaľ (bolo) dobre p. (orchester); je krik, že nep. vlastného slova
2. iba nedok. mať schopnosť počuť, mať sluch: dobre, slabo p-je; nep-je na ľavé ucho
3. iba dok. dostať, prijať správu, informáciu (prostredníctvom sluchu), dozvedieť sa: p. (o niekom) zlú novinu; o tom som ešte nep-l; p-l som to od známych; chcel by som p. tvoju mienku; vedieť niečo z p-tia sprostredkovane
4. počuj(te) hovor. v platnosti cit. vyj. výzvu, upozornenie ap.: p-j, nerob to! p-te, kedy ste sa vrátili?
● iron. p. trávu rásť veľmi zveličovať; nechcieť o niečom, niekom ani p. zaujímať zápor. postoj, odmietať; expr.: ktože to len p-l! p-l to svet? výrazy počudovania; chceš ho? ani p. vôbec nie; p. niečo na vlastné uši osobne; p., že ... hovorí sa, že ...