ležať -í -ia nedok.
1. (o ľuďoch, zvieratách) spočívať vo vodorovnej polohe na nejakom podklade: l. na posteli, na zemi, l. na chrbte, l. vystretý
2. byť uložený na odpočinok, spať: l. po obede; už l-í, nebuď ho!
3. pre chorobu byť pripútaný na posteľ: l. v nemocnici, l. v horúčke, na chrípku, l. na smrť chorý
4. byť niekde položený, uložený: kniha l-í na polici, všade l-ia papiere
5. zaujímať istú polohu, rozprestierať sa: mesto l-í na rovine, bod l-í na priamke, sneh l-í na poli
6. byť pochovaný v hrobe: tu l-ia obete vojny
7. byť nevyužitý, nedokončený, nespracovaný ap.: tovar l-í v skladoch; l. úhorom, prielohom byť neobrobený i fraz. neprinášať úžitok; list l-l dlho na pošte; jedlo mu l-í v žalúdku
● l. ako klát, ako kus dreva, ako poleno nehybne, pasívne; expr. l. hore bruchom, pupkom leňošiť; l. na smrteľnej posteli umierať; l. na márach, expr. hore bradou byť mŕtvy; l. pod zemou byť pochovaný; l. niekomu pri nohách koriť sa; l. v troskách byť zničený; expr. to mu l-í v žalúdku nedá mu to pokoj; l-í mu to na srdci záleží mu na tom; l-í mu to ako → balvan na prsiach;
opak. ležiavať -a