surový príd.
1. jestvujúci v prír. stave, ešte nespracovaný, neupravovaný: s-á koža, nafta, s. hodváb; s-é mäso; s-á strava neupravovaná varením, pečením ap.
2. (obyč. o dreve) nevysušený, čerstvý: s-é drevo, dosky
3. ukrutný, krutý, neľútostný, tvrdý, brutálny: s. bitkár, s-é zaobchádzanie
4. hrubo neslušný, grobiansky: s-é žarty, nadávky
5. sychravý, drsný: s-á zima, s. vietor;
za surova, na surovo príslov. výrazy: jesť zeleninu za s., upraviť zeleninu na s.;
surovo prísl. k 3 – 5 i vetná prísl. k 5: s. sa biť; s. žartovať; vonku je s.;
surovosť -i ž.
1. iba jedn. k surový
2. surový čin: dopúšťať sa s-í