Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

bujdoš -ša pl. N -ši m.

bujdoš -ša pl. N -ši m. hovor. expr. ▶ kto sa samopašne správa, robí zle, vyčíňa; syn. živáň, lapaj: Satinský je v privátnejšie ladených fejtónoch beťár, bujdoš, číslo, figliar. [DF 2002]

bujdoš p. šibal

šibal človek (obyč. mladý) oplývajúci vtipom, šikovnosťou, rozumom • figliar • vtipkár: v triede bol známym šibalom, figliarom, vtipkárom • expr.: huncút • lapaj • výmyselník • vybíjanec • prefíkanec • prešibanec • viselec • šinter • koťuha • furták • líška • lišiak • kujon • šelma • stonoha • potmehúd • migľanc • zbojník • lapikurkár • hovor.: beťár • pofa • hovor. expr.: živáň • číslo • numero • bujdoš • bujo • fiktus • šibenec • šibeničník • šibeník • obyč. pejor. chytrák • pejor. potvora • hovor. recesista

bujdoš, -a, m. nár. neporiadny, samopašný človek, lump: ľahkomyseľný b. (Jes-á);

bujdošský príd.: b. život (Jes-á);

bujdošstvo, -a str. (Kuk.) samopašnosť

bujdoš m.
1. stršar človek, ktorý sa stará o býky al. ich chová: Bujdoše dakedi trimaľi obecnih bujakoch, ta zato jih volaľi, že bujdoše (V. Slivník SAB)
2. jor, turč, gem pejor. samopašný, neporiadny, živelný človek: Toho nichto nebere vážne, lebo je bujdoš ša̋lení (Revúca); ľachkomiselní bujdoš (Hor. Lehota DK); bujdoš (Mošovce MAR)

bujdoš m samopašný človek; tulák: (Martin) prweg pred timto ziodegstwim aneb krádezi len bujdoss a chudobný gazda bil (PUKANEC 1787)