kefa -y kief ž.
1. nástroj zo štetín, drôtov ap. zapustených do nejakej plochy a použ. na čistenie, drhnutie, leštenie ap.: k. na topánky, na šaty, na vlasy; vydrhnúť dlážku k-ou
2. čo funkciou al. podobou pripomína kefu: k. elektrického stroja uhlík al. kov na prívod al. odvod elektr. prúdu;
kefový príd.: k. valec; polygr. k. obťah prvý obťah sadzby (na korektúru);
kefka -y -fiek ž.
1. zdrob. ku kefa
2. (zubná) k. predmet na čistenie zubov;
kefôčka -y -čok ž. zdrob. expr.